Ahoj som Mia Carter. Mám 13 rokov a bývam u mojej tety lebo keï som mala 4 roky, tak mi zomreli rodičia pri autonehode. V aute s nimi som sedela aj ja. Posledné èo si pamätám bolo e, som bola v nemocnici lebo som mala obidve ruky zlomené a mala som na hlave otvorené rany. Museli ma operovať a uprostred operácie do miestnosti vtrhol nejaký mu s jeho ¾uïmi a najprv sa z doktormi hádal a potom ich odstrelili aj so sestričkami. Ja som zaspala a zobudila som sa u úplne zdravá v bielej miestnosti s hračkami a dvoma dievčatami mladia sa volala Jane( čítaj Dejn ) a staria Kali. Nevedela som kde mám rodičov a rozplakala som sa celý deň som plakala a ráno za mnou priiel ten chlap ktorého si pamätám z nemocnice. Priiel ku mne a povedal mi e, sa nevolám Mia ale 12-ka nevedela som èo tím myslí mala som predsa 4 roky no a ete mi povedal e je môj otec a tie dve dievčatá sa nevolajú Jane a Kali ale 11-ka a 18-ka. Potom zo sebou zobral Jane a ona veľmi plakala lebo nechcela ís. O týdeň som sa s obidvomi dievčatami skamarátila. No radej som mala Jane. Po týdni po mňa priiel ten chlap ktorý si vraví ná otec a ja som sa veľmi bála. Zobral ma do miestnosti a na hlavu mi dal takú sieťku na ktorej boli kábliky. A povedal mi e, som zázračné dieťa . Áno to som vedela hovorili mi to aj rodičia no nikdy som nevedela ako to myslia. A potom ma posadil na stoličku a prikázal mi aby som rozpučila plechovku od pepsi ale plechovky sa nesmiem dotknú mám si to iba pomyslieť. Vôbec mi to nelo. Povedal mi e, máme rovnaké schopnosti s 11-kou ale ja som tie svoje ete tak úplne nerozvinula. Kde ma odviezli znovu do izby rozprávala som sa s Jane a povedala mi e Kali sa chystá utiecť. Kali mala 7 a pol roka zato mi s Jane iba 4. Na ïalí deň ráno keď som sa zobudila Kali tam u nebola. Dnes sme mali pokoj lebo vetci hľadali Kali a mi sme ani raz neli do tej miestnosti aby na nás skúali pokusy tak sme sa s Jane celý deň hrali. No a keď som mala 5 rokov do mojej izby v noci niekto preiel a keď som sa jej pozrela do tváre bola to moja teta. Povedala mi aby som bola ticho e, ma zoberie domou. Ja som sedela na posteli a skoro som sa rozplakala lebo som sa teila na mamku a ocka. Vyli sme von z izby a utekali cez celú chodbu ili sme aj okolo tej miestnosti kde na nás robia pokusy. Vybehli sme von z tej Labrátórie nastúpili sme rýchlo do auta a ja som zaspala. Ráno som sa zobudila a bála som sa e, to bol len sen ale nebol bola som vo svojej izbe na poschodí a rýchlo som zbehla dole lebo som sa teila na rodičov. No dole sedela len teta a plakala nevedela som prečo a tak som si k nej sadla a ona mi povedala e, rodičia zomreli pri tej autonehode ale večera mi to nevedela povedať . Ja som sa rozplakala a a na obed som prestala. Teta mi povedala e, nám spolu bude dobre a u ma nikto nezoberie. Hneť na ïalí daň sme ili do nejakého domu a tam teta musela èosi podpisovať aby si ma mohla navdy necha. A teraz mám 13 a snaím sa nájsť Jane lebo bola to moja vemi dobrá kamarátka a v novinách dávajú akurát e, sa hadá take som rada e, odila z Laboratória len sa bojím e, zostane na ulici lebo ona nikoho nemá.
Tak to bola prvá kapitola dúfam e, sa vám páčila a zajtra vydám 2 kapitolu. Tak si nezabudnite prečítať.
