Začali sme si písať častejšie, pýtať sa viac súkromných vecí a spoznávať sa viac a viac. Zistili sme, že obaja máme svoje polovičky. Keď som sa ťa jedného dňa opýtala ako sa máš, povedal si, že super lebo máš frajerku. Bola som rada že niekoho si si našiel. No keď si povedal, že nieje Slovenka tak som ti neverila. Pomyslela som si, že si robíš zo mňa srandu a nahnevala som sa. Ale keď si povedal meno tak mi bolo jasné o čo tu ide. Niku som poznala len z počutia. Vraveli sa kadejaké reči o nej a jej sestre ale ja som chcela sama zistiť aké sú. Po čase som si začala písať aj s Nikou a vytvorili sme si skupinu, v ktorej sme si písali a riešili problémy. Pomáhali sme si navzájom a ako pár ste mi prišli veľmi zlatí. Vyzeral si byť čoraz viac smutný a nešťastný a to ma znervózňovalo. Najprv som vedela ako ti pomôcť no po čase som začínala mať pocit, že neviem ako ti pomôcť. Bola som aj ja smutná, keď som videla že nič ti nepomáha zlepšiť náladu a je to čím ďalej tým horšie. V tom období som mala aj problémy so vzťahom tak to bolo ešte horšie.