Werewolf's slave

1.

Chystala som si vlasy na oslavu. Konečne skončila škola a už iba ostáva zvládnúť výšku. Obliekla som si kratšie letné šaty a zavolala svojej naj kamoške Emily, aby pre mňa nezabudla prísť. Zišla som dole do kuchyne a mama mi dávala rady do života. Však aby som sa príliš neopila. Aby som sa náhodou nevrátila tehotná. Už som to nevydržala ďalej počúvať a tak som vyšla radšej pred dom. Pozerala som sa na pomalý západ slnka. Za chvíľu bude tma a ja budem mať možno poslednú príležitosť vidieť niektorých spolužiakov. Po necelých desiatich minutách čakania sa zjavila Emily na svojom aute. Vzadu sedeli už Alison a Luke. Luke bol jediný chalan, ktorý zapadol do našej menšej partie.
,, Už nasadaj inak prídeme neskoro." zakričala na mňa Emily a spolu sme vyrazili do lesov.

Neišli sme príliš dlho. Asi len pol hodinku od mesta. Tam sa už pomaly zoskupovali spolužiaci.
,, Vraj Jessica a Nicol neprídu. Dostali to na poslednú chvíľu." všetky ženy vedeli o čom je reč.
,, A nepríde ani Marco, Justin, Dean, Sean. Vraj oni si zariadili inú žúrku. Úprimne, nemohli sme si aj my zariadiť nejakú súkromnú párty. Bol by som všade len nie tu s týmito magormi." vylieval si svoje srdiečko Luke.
,, Chápem ťa. Ale boli sme pozvaní. A navyše po tomto dni ich už nikdy nemusíš vidieť. Ber to ako rozlúčlu so záťažou. A tou záťažou sú oni." ukázala som na okolie.
,, Máš pravdu Grace. Ale dúfam, že vás ešte uvidím." ukázal na nás tri a potom sme sa všetky zasmiali.
,, Jasné že hej. Ty s nami ešte budeš mať trápenie." zasmiala sa škodoradoste Allison a potom sme sa viac menej rozplynuli. Ja som nabrala nepríjemný pocit v žalúdku. Zastavila som Emily a odtiahla ju na bok od všetkého.
,, Mne sa tu nechce byť. Mala som ostať radšej doma." už sa začalo poriadne stmievať.
,, Neboj. Je nás tu asi päťtnásť. Nič sa nestane. Radšej sa trocha napi a uvoľni sa. Párty ešte ani nezačala." Emily mi ponúkla fľašku s bielym vínom. Dala som si pár glgov.
,, Už je to lepšie?" spýtala sa ma Emily.
,, Trochu. Ďakujem." podala som jej fľašku.
,, A nezabúdaj. Si môj odvoz. Nepreháňaj to." dala som jej do hlavy posledné múdro a ona sa zatiaľ odobrala niekam preč. Pramienok hnedých vlasov som si dala za ucho a išla sa teda trocha pobaviť.

Stále som sa pozerala na hodiny. Jedenásť hodín, dvanásť hodín. Pól jednej. Pozrela som sa na vatru, čo stihli chalani postaviť a zapáliť. Plus osvietenie z aut poskytovalo dostatočne veľa svetla na to, aby som vedela, kam kráčam. Rozhodla som sa, že potrebujem menšiu pauzu od toho kriku a zavolám našim, že ešte stále žijem. Bol to celkom rýchly hovor. Mama sa najviac bála, aby Emily veľmi nepila. Inak by som musela ísť domov s niekým iným. Zrejme som sa príliž zadívala do mobilu, pretože som si nevšimla, že je niekto predomnou. Skoro som spadla na zadok, ak by ma dotičný včas nezachytil. Keď som si prehliadla jeho tvár, zistila som, že k nám nepatrí.
,, Prepáč, ale stratil si sa?" spýtala som sa ho. Odhrnul si blond vlasy a pozrel sa na mňa.
,, Trochu. S kamošmi sme išli na stanovačku. No začuli sme nejaký krik a mňa poverili, aby som to šiel preskúmať. A vidím, že ste len skupinka, ktorá sa baví." nebol dokonca ani zo Spojených štátov.
,, Z kadiaľ si?" spýtala som sa ho.
,,Mimochodom som Grace." podala som mu ruku a viedla ho k nám.
,, Som Greg. A som z Kanady." odpovedal mi. Došli sme až k nám a ja som rýchlo zbehla za Emily, aby som si požičala kľúče od auta. Vedela som, že vo vnútri má papierovú mapu. Spolu sme prišli k autu a ja som otvorila dvere vodiča. No ako som ich otvorila, som začula vlčie zavytie.
,, Asi potom popohnám Emily. Už sa mi tu nechce ostávať. Hlavne nie po tomto." kývla som hlavou tam, odkiaľ sa ozvalo zavytie.
,, Nemáš rada vlkov?" spýtal sa ma.
,, Ako áno. Ale rada sa na nich dívam v telke. Naživo by som žiadneho nechcela stretnúť." naozaj vlkov zbožňujem, ale keby nejakého stretnem, asi by som zdrhala.
,, Škoda. No ale alfa sa ťa už nemôže dočkať." počkať čo? Otočila som sa na neho, aby mi vysvetlil, čo práve povedal. No skôr ako som sa ho stihla spýtať vpichol mi niečo do krku. Mňa postupne ťahalo k spánku. No stihla som spozorovať, ako mojich spolužiakov napadli vlci.

Ešte som sa naposledy pozrela na Grega. Teda ak to bolo jeho meno. No už ma totálne vyplo a on ma chytil na ruky a naložil do auta. Zbytok som si už nepamätala. Proste som zaspala. No po čase som sa opäť prebudila. Aspoň čiastočne. Prvé, čo som si všimla bolo, že ležím na nohách niekoho cudzieho.
,, Kto ste?" dostala som zo seba. Neznámy muž sa na mňa pozrel.
,, Už to nebude trvať dlho. Podaj mi ďalšiu dávku preberá sa." spolujazdeč podal tomu neznámemu ďalšiu injekčnú striekačku. Zatiaľ som rozmýšlala, prečo mi je neznámy od niekiaľ známy. No nestihla som si usporiadať myšlienky, pretože mi do krku vpichol injekciu. Znova sa mi zahmlievalo pred očami.
,, Už to nebude dlho." palcom mi prešiel po perách. No už znova upadla do spánku.

Je tu prvá kapitola môjho prvého príbehu. Budem rada za každý vote a prečítanie😊😊.