Ahojte a šťastný nový rok všetkým dúfam , že ste si ho užili inak ako ja pretože ja som ho prespala kedže deň predtým som sledovala hokej do rána a bola som neskutočne unavená no čo už aspoň mladá dvadsiatka postúpila pozeral ešte niekto ? :D Ale toto je od veci tu máte novú trošku dlhšiu časť dúfam , že páči a ďakujem za podporu. A inak ak máte nápady na nejaký nový príbeh ktorý možno začnem písať sem s ním ♥♥♥
Po pól hodine vyšiel. " Ahoj " pozdravila som sa mu. " Ahoj ako si sa sem dostala ? " pozeral sa na mňa ako keby som spadla z neba. " Zabudol si ? krasokorčuliarka , VIP kartička " vysvetlila som mu. Potom sme sa už spolu vybrali od hotelu za nemi išli ostatný a každú chvíľu niečo vykrikovali ako hrdličky. Ja som toho mala dosť a povedala som Michelovi nech zrýchli krok. Keď sme prišli na hotel smerovali sme do výťahu hneď ako sme vošli sme sa začali bozkávať až kým sme nevyšli na piate poschodie kde som mala izbu vtedy som ho vitiahla von ( vôbec nenamietal ) a išli sme spolu na moju izbu ( pretože hokejisti bývaju pod dvoch nemohli sme ísť k nemu na izbu ) otvorila som dvere smerovali sme do spálne. No a potom si domyslite. Keď som sa ráno zobudila Michel tam už nebol ale na stole nechal lístoček , že je na tréningu a stretneme sa na obede. Ja som som pomaly vstala z postele a smerovala do kúpelne keď som sa pozrela na hodinky zhrozila som sa bolo pól deviatej a ja mám o deviatej súťaž " No do **** a potom to ešte pokračovalo ***** **** a tak no proste chápete. Rýchlo som sa obliekla a behom smerovala na štadión tam ma už čakal tréner aj s Nikitom ( tanečný partner ) a na moje prekvapenie boli celkom kľudný. " Tak už som tu prepáčte zaspala som " rýchlo som zo seba vysipala a už som si obúvala korčule. " Niekto tu mal rušnú noc čo " zo smiechom mi hovoril Nikita kebyže vie , že to je pravda pomyslela som si. Ja som sa iba zasmiala a už hlásila naše meno my ako vždy sme sa postavili do stredu klziska a začali sme našťatsie sme to dokončili bez menších / väčších problémov , tréner nás pochválil a znovu sme viedli. Nakoniec sme vyhrali a predávanie medailí bolo až večer tak sme mali voľno. Keď som sa v šatni prezliekla do jeansov a obyčajného trička prišiel za mňou tréner " Len aby si vedela viem , že včera bol u teba Miklík a už som sa stým zmieril , ale ak si týmto pokazíš kariéru je to tvoja chyba " " Nebojte sa viem čo robím " a už ma nebolo vyšla som zo šatní a rozhodla som sa , že si pôjdem sadnúť niekam von na obed dala som si cestoviny na taliansky spôsob , zaplatila som a išla som sa ešte pozrieť do obchodu so suvenírmi tam som vybrala zopár magnetiek pre kamarátov a rodinu a išla na hotel. V tom mi zazvonil telefón " Tak to ďakujem , že si ma čakala na obede " ozvalo sa áno bol to Michel a ja som úplne zabudla , že sme sa mali stretnúť. Vysvetlila som mu , že som mala súťaž ale , že ak chce môžme si skočiť na kávu. Zobral to celkom v pohode , ale na kávu sme nešli. Tak som sa rozhodla , že teda pôjdem do nákupného centra a kúpim si niečo na seba.
