Tieň minulosti ✓

Vyhrážal sa mi

,, Vážne som si myslela, že spolu niečo máte. " zasmiala sa Lýdia. Keď sme spolu sedeli na obede. Ani sa jej nečudujem.

,, Ale stálo to za to nie?" zaškerila som sa na ňu a s Nickom sme si tľapli.

,, Áno. Plakala, keď som jej spieval. "

,, Ty si spieval?" rozosmial sa Mason.

,, Náhodou, išlo mu to celkom dobre." s jemným úsmevom som ho obránila.

,, Dobre, dobre, ja len že si to vôbec neviem predstaviť." Mason dal ruky do obranného gesta.

,, Rosallie? Rosallie Coinová? Videl ju niekto? " skríkla učiteľka na celú jedáleň.

,, Preboha! Nikdy som tu nebola!" zavrčala som a zošuchla som sa pod stôl.

Tá hnusoba ma prenasledovala celé dni! Stále chcela, aby som šla trénovať tanec, lenže ja som jej jasne povedala, že o to nemám záujem. Sľúbila som jej len, že na plese zahrám a nieže budem aj tancovať! Neviem, čo je na tom také nepochopiteľné.

,, Čo to robíš? " Dean sa sklonil pod stôl a pozrel na mňa s pobaveným výrazom. Len som nad tým prekrútila očami.

,, Radšej mi povedz, keď vypadne z jedálne." povzdychla som si a oprela som sa o Deanove nohy.

Dean

Cítil som, ako sa mi Rose oprela o nohy. Musel som sa nad ňou zasmiať. Bolo mi jasné, že nechce, aby ju učiteľka našla. Už celý týždeň ju otravovala s tým, aby sa naučila tancovať. Rose ju však vždy s niečím odbila. Ani som sa jej nečudoval. Rose a tanec vážne nešlo dokopy. A to viem o čom hovorím, pretože mi vždy postúpala nohy. Ešteže je taká ľahká, pretože inak by som to nedal.

Každopádne, tok mojich myšlienok sa náhle zmenil, keď mi Rose položila na stehno ruku.

Do pekla.

Jej prsty mi jemne prechádzali po stehne a ja som začínal strácať zdravý rozum. Frustrovane som si povzdychol.

,, Á, nevideli ste.. "

,, Nie nevideli!" prerušil som tú starú raspušu a zaťal som päsť.

Jej ruka smerovala vyššie, až kým sa nedotkla môjho rozkroku. Párkrát mi po ňom prešla a keby ma od jej ruky nedelia rifle a boxerky, tak môj vták je už dávno v pozore.

,, Kurva. " zamrmlal som, no až potom som si uvedomil, že vedľa mňa stojí učiteľka.

,, Čo prosím? V prítomnosti dám by ste nemali nadávať! Naučte sa slušnému správaniu! Ešte raz sa to bude opakovať a idete do riaditeľne pán Wick!" skríkla, no ja som ju počúval jedným uchom dnu a druhým uchom von. Prikývol som, no ani neviem na čo.

,, Kámo, čo je s tebou?" zasmial sa Nick a ja som zavrčal.

,, Nič.. Naprosto nič. " frustrovane som si prešiel rukami po tvári.

,, Dean, vážne si v pohode? " starostlivo sa na mňa pozrela Jull.

,, Nie, nie som." zamrmlal som a vytiahol som spod stola Rose.

,, Prečo mi toto robíš?" zachrapčal som jej do ucha, no ona len zaklipkala očami a usmiala sa.

,, Aha. Už chápem. Bože vy ste nechutní!" zasmial sa Mason a ja som ho spražil pohľadom.

,, My? To povedz Rose!" zamračil som sa na neho a ona sa ku mne viac pritúlila.

,, Si potvora vieš o tom? " usmial som sa na ňu a zastrkol som jej neposlušný prameň vlasov za ucho.

Pozrela na mňa tými krásnymi očami a ja som sa v nich znovu stratil. Vždy to tak bolo, keď som sa jej pozrel do očí. Videl som v nich tú lásku, ktorú mi dávala a ja som jej ju bezpochybne vracal.

Všetko sa tak rýchlo obrátilo. Nikdy by som nebol povedal, že sa zamilujem. Vždy som bol len obyčajný hajzel, no teraz keď hľadím na ňu, uvedomujem si, že nič lepšie ma stretnúť nemohlo. Darovala mi srdce, ktoré som už dávno "nemal". Bola to práve ona, kto mi ukázal, čo je to láska.

,, Ľúbim ťa, vieš o tom? " zamumlal som jej do pier a ona prikývla.

,, Vy ste takí zlatí!" zasnene na nás pozrela Jull a ja som prekrútil očami.

,, Ani sa neozývaj Nicolas! " zdvihol som na neho výhražne prst, pretože som presne vedel, čo chce povedať. Nikdy mi to neprestal vyhadzovať pred oči.

,, Zvoní ti mobil zlatko. " zamrmlala Rose a ja som si až potom uvedomil, že mi niečo vybruje vo vrecku. Zarazil som sa, keď som na displeji uvidel svietiť Maddy.

,, No?"

,, Dean, " šepla, no jej hlas sa zlomil. Okamžite som spozornel.

,, Čo sa stalo?"

,, Bol tu.. Bol tu. Vyhrážal sa mi, že keď mu nedám Brooklyna, zabije ma. Zase bol opitý a udrel ma! Dean, ja sa tak bojím!" Maddy sa rozplakala a ja som zaťal päsť.

,, Upokoj sa Maddy. "

,, Čo keď.. Čo keď pôjde do škôlky? Brooklyn sa ho bude báť."

,, Nie, ak tam prídem skôr."

,, Dávaj si prosím ťa pozor. " smrkla a ja som prikývol aj napriek tomu, že ma nemohla vidieť.

Behom sekundy som zo stola schmatol kľúče od auta a vybehol som z jedálne.

Jediné na čo som dokázal myslieť, bolo Brookove bezpečie.

💜💜💜