Mrs. Boss

Prológ

Megan

     Ďalší z večierkov, jeden z mnohých, ktorý len dokazoval chamtivosť a povíšeneckosť jej. Všetci okrem nej sa v tomto všetkom vyžívali. Všetok ten lesk, drahé šaty a ešte drahšie smokingy. Nosy hore a v hlave nič.

     Školu ukončila o dva roky skôr vďaka výborným výsledkom a jej tvrdej práci. Ona sama musela sedieť nad knihami len aby sa dopracovala tam, kam sa dostala. A ako skončila?!

     Sedí sama na sedačke v priestrannej prepychovej obývačke v dome - ktorý je napísaný na jej meno - no bez akéhokoľvek práva v ňom rozhodovať.

     Všetko je vkusne zariadené. Lustre žiaria, v pozadí hrá jemná hudba a všade sa rozliaha hlasná vrava.

     S pohárikom v ruke neprítomne hľadela do prázdna. V hlave mala ticho, ako po každom alkohole. V skutočnosti to bol hnus, no aj napriek tomu, si vždy dopriala ďalší a ďalší.

     Pohľad presunula na skupinku ľudí pozostávajúcej z jej manžela, sestry, rodičov a ešte pár ľudí v drahých šatách.
Široké úsmevy a klamlivé reči. Keby človek vedel, kde sa pozerať, našiel by Markovu ruku spočívajúcu na zadku May. Ale to by človek musel poznať pravdu, a nie pekný obal naoko dokonalej spoločnosti.

     Mala ich dokonale na očiach, tak isto ako oni ju. Mark ju vždy posadil tam, kde by mohol na ňu dávať pozor, keby to prehnala, alebo keby sa veľmi rozhovorila. Naučila sa, že je lepšie mlčať a tváriť sa, že pije, alebo piť naozaj - tak ako teraz.

     Už dávno sa zmierila s nesvojprávnosťou. Okolie ju berie ako skrachovanú boháčku, ktorej peniaze stúpli do hlavy.

Ak to tak vravia, tak to bude asi pravda.

     Zhlboka sa nadýchla. Vzduch bol ťažký a presýtený vôňami parfúmov za stovky dolárov.

     Postavila sa na nohy. Na vysokých lodičkách od Chanel sa zapotácala. Na takéto akcie sa vždy musela nahodiť. Tak to nebolo ani teraz. Drahé topánky, kokteilové šaty zvýrazňujúce jej postavu, vkusné doplnky, vlasy a make-up. Všetko toto bolo fajn, do istého času, ale nebola ona.

     Neistou chôdzou, s pripitým úsmevom na tvári, sa vydala k preskleným dverám vedúcim sa terasu. V polovici cesty sa po hej boku objavil Mark, z pohľadu niekoho iného to mohlo vyzerať ako milé gesto, keď muž nechce nechať svoju ženu osamote vojsť do tmy, no obaja vedeli, že len na ňu dohliada aby nič nevyviedla, a aby hlavne s nikým nehovorila v tomto stave. Musela sa uškrtnúť nad tou apsurditou.

     ,,Idem len na vzduch," hlesla. ,,Nemusíš  za mnou chodiť ako pes za paňou." Súladne kráčali kým sa neocitli na terase z tmavého dreva. Krok aj hlas mala neistý, jazyk mala ťažký a na ňom nepríjemnú pachuť.

     ,,Počúvaj ma," zdrapol ju za lakeť, tvárou sa priblížil k tej jej, cítila jeho dych keď prehovoril. ,,Nerob hlúposti. Nestrápňuj nás. Myslíš, že toho robíme málo, len aby sa kráľovná mala dobre?!!" Nekričal, ale napriek tomu pôsobil hrozivo. Sánka napnutá, oči temné od hnevu. Kedysi ju priťahovali tie jeho tmavé kadere a jasné oči. Teraz jej z neho bolo už len na zvracanie.

     A keď sme už pri to zvracaní...

     Obsah jej žalúdka skončil na jeho drahých kedysi lesklých topánkach. Prišli jej to náramne vtipné, v hlave mala normálny záchvat smiechu, ale navok jej tvár bola tvrdá maska.

     ,,Prepáč," ani štipku ľútosti či akejkoľvek inej emócie nemala v hlase. Odhrnula si vlasy z tváre a utrela si istá od neviditeľnej sliny. Pozrela na neho spod tmavých mihalnýc. Týmto pohľadom šteňaťa ho vždy odmekčila.