Pes

Meno

Bola sobota.Len včera som objavila šteňa a dúfala som že ma počkalo.Okamžite som skĺzla po rebríku na poschodovej posteli.Záclony som dobre že neodtrhla.Šteňa tam...nebolo.Prehodila som cez seba tenkú mikinu a bežala von.,,Sneh." povedala som jemne a snažila sa dotknúť padajúcej pokrývky.Z garáži som na rýchlo schmatla bicykel a dúfala že sneh ma na ceste nepredbehne.Šľapala som a šľapala snažiac sa sledovať blatové psie stopy.Ale to čo som objavila ma vôbec netešilo.Milly,Ross,Julie a Marco stáli pri starej vŕbe a kopali do niečoho bieleho.,,Nechajte ho!" skríkla som a to Milly využila.,,Zas chceš smetiaka zachrániť?Ach aké statočné..." rehotala sa posmešne.,,Nevolaj ho tak!" nedala som sa.,,Nebudeš mi rozkazovať drobček.Okej?" vrčala.Vtom Marco kopol do psa a ten spadol do jazera.,,Nie!" zvreskla som a snažila sa cez bandu dostať k vode.Pes ronil obrovské slzy.Poviem vám ešte som psa nevidela plakať.Maximálne tak skuvíňať.Napokon som ho rýchlo vytiahla a vyliezla na strom.Tam som ho uložila a zliezla.,,Čo si o sebe myslíš?Há?Že teraz si veľmi dôležitá lebo si toho odpadkára zachránila?" pustila sa do mňa naštvano Julie.,,A vy si o sebe čo myslíte?Že ste majstri sveta len preto lebo všetko ničíte,púšťate sa do mladších,vykrádate obchody a od deciek dostávate prachy?Tak teraz vám niečo poviem...Je to tá najúbohejšia vec aká existuje.Od prváka si pýtaš peniaze.Otázka znie,prečo?Lebo žiadne nemáš?Lebo nedostávaš vreckové?Tvoja rodina je na mizine?Prečo kradneš?Nemáš čo jesť?Hmmm?" popadla ma strašná zlosť.Po prvý krát som sa odvážila vyčítať niečo týmto hlupákom.Ross niečo zanadával a bežal preč.Takto to nasledovalo so všetkými.Napokon som vyliezla na strom a do náručia si vzala malé šteňa.,,Vieš že si bol celkom zlatý keď si plakal." usmiala som sa na chlpaté čosi.,,Budem ťa volať...Ronie." povedala som spokojne.Na krk som mu uviazala,nie celkom na pevno,lanko čo tam nechala banda.A tak sme kráčali po ulici,vietor nám vrážal do chrbta a kopce za nami pomaličky belely.Vošli sme do domu.,,Poď so mnou.Nájdem ti miesto dnu.Nebudem ťa nikde naháňať kamoško." smiala som sa.V kúte záhrady stála malá búdička.Mama nebola v záhrade už ani nepamätám a tak som sa rozhodla zamieriť tam.,,Prepáč ak to tam nebude nejaký extrémny luxus ale určite by to malo byť lepšie ako ulica." vykladala som Roniemu svoj názor.Zrazu som zastavila.Kvokla som si a sledovala psa.Pozrela som sa mu hlboko do očí.Hľadel na mňa tiež milou tvárou.,,Mám ťa rada." pošepkala som mu do ucha a on veselo štekol.,,Ty...Ty mi rozumieš?" spýtala som sa a pes iba zavrtel chvostom.Od úžasu som sa usmievala ako blázonko.Dvere na malej volierke sa nedali otvoriť.,,Je to zaseknuté!" rozprávala som si sama pre seba.Na zemi som uvidela ležať malú ostrú palicu.Zapichla som ju do škárky na klietke a snažila sa vyvaliť dvere ako nejaký bandita.Podarilo sa.,,Maj sa.Ešte prídem.Prinesiem ti niečo pre pohodlie." oznámila som Roniemu a zavrela malú klietku.Otvorila som vchodové dvere.,,Sneží a ty len tak naľahko beháš po vonku?!?Do izby!!!" zúrila mama druhý deň po sebe.Uvarila som si zelený čaj,v izbe zapálila  sviečku a začítala sa do knihy od Davida Almonda.Ria o chvíľku vtrhla do izby aj so svojím chalanom.,,Prosím." povedala a ja som pochopila že ich mám nechať osamote.Preto som z izby vzala deku,malý vankúšik a odišla.Z kuchyni som vzala fľašu mlieka a jedno kuracie krídelko čo malo byť zrejme na obed.Vonku som pekne klietku zariadila.Deku som pretrhla na dve časti.Jednou som pokryla vrch klietky aby mu tam nesnežilo a tou druhou som vypodložila miesto na ktorom bude spinkať.Tam som pridala vankúšik a samozrejme som do misky naliala teplé mlieko.Ešte bolo potrebné dať mu kura a hotovo.Ronie sa do jedla okamžite pustil.Hladila som ho po srsti a bežala pre mojeho plyšového macíka z detstva.Hodila som ho tam a on najprv sledoval.,,No tak...Neboj sa..." šepla som.Pes si macka vzal a spokojne sa s ním hral.,,To meno sa k tebe hodí...Ronie čo krásne slzy roní,čo milo šantí v záhrade,Ronie čo nebojí sa ľudí,pes čo so mnou zostarne..." pospevovala som si a sledovala malé šteňa ako šteká na malú hračku.