Holiday with happy end ♡ SK

2. kapitola

Po šiestich hodinách letu

Sedíme na letisku už dobrú hodinu, pretože nám stratili kufre. Dochádzala nám trpezlivosť, keď v tom k nám prišiel zamestnane letiska a doniesol nám naše kufre. V tej chvíli sme sa vybrali von z letiska. Pred vchodom stál pán s papierom na ktorom bolo napísané "Family Anderson". Hneď ako nás uvidel, začal na nás mávať, aby sme si ho všimli.

"Dobrý deň, moje meno je Albert. Som tu pre vás 24 hodín každý deň, počas vašeho pobytu." povedal s úsmevon.

Zdal sa mi celkom milý.

"Dobrý deň Albert. Ja som James, toto je moja žena Kim a naša dcéra Bethany." predstavil nás ocino.

"Veľmi ma teší. Dovoľte aby som vám naložil kufre do auta a môžeme vyraziť." Albert nakladal kufre, kým sme my nastupovali do auta. Takýto zamestnanci sa mi páči. Nemám rada takých, ktorý na vás zazerajú, keď od nich niečo potrebujete. Cestou do hotela som sa nevedela prestať čudovať. Bola noc, takže všetko bolo rozsvietené. Miami v noci je niečo neuveriteľne krásne.

Po hodine cesty

Konečne sme dorazili do hotela. Ocino zobral na recepcii kartu od našej izby a nastúpili sme do výťahu. Výťah na najvyššom poschodí zastavil a ja som sa nevedela dočkať, ako bude vyzerať náš apartmán. Vošli sme dnu a nestačili sme sa čudovať. Vošli sme do predsiene z ktorej sa išli do veľkej obyvačky. Hneď som vyšla na balkón a užívala som si výhľad na pláž.

"Miláčik, choď sa vybaliť a ľahnúť si. Je už veľa hodín. Neboj sa Miami ti neutečie." povedala mi mama, ktorú som ešte objala na dobrú noc.

Z balkóna som zamierila rovno za ocinom.

"Oci som strašne rada, že si nás aj s maminou zobral so sebou."

"To je samozrejmosť." povedal. "Vieš, že tu budem musieť kvôli práci ostať dlhšie a bez vás by som to tu nevydržal."

Ešte som ho objala na dobrú noc a vošla som do svojej izby. Veľká posteľ, televízor, vstavaná skriňa a moja vlastná kúpeľňa. No čo viac si želať. Išla som sa osprchovať a ľahla som si do postele. Na chvíľu som si zapla notebook, ale už som bola unavená a zaspala som.