Village Love

1.-Home sweet home...

Kanceláriou sa rozoznel otravný zvuk telefónu, ktorý oznamoval prichádzajúci hovor. Neochotne som zdvihla svoj zrak od spisov, ktoré som musela dnes všetky odovzdať šéfovi. Teda, aspoň ak som chcela voľno na najbližšie dva týždne, kedy nebudem robiť nič iné ako počúvať hlúpe otázky od mojej matky typu prečo ešte niesom vydatá. To je jeden z dôvodou, prečo som nebola doma posledných sedem rokov. Popravde veľmi mi to tam chýba. Hlavne niečo, čo som od malička milovala- kone. Ale ani kôli tomu by som sa tam už v živote nevrátila. Už nikdy. Teda, keby nebolo mojej drahej sestry Alison a jej svadby. Ona jediná dokáže byť taká otravná, aby ma presvedčila vrátiť sa na miesto kde sa mi stali tie najhoršie veci v mojom živote...

"Áno Joshua?" otrávene som zdvihla telefón. Ten chlap mi nedá ani hodinu pokoj. Áno, je to môj najlepší priateľ...dobre, je to môj jediný priateľ, ale niekedy ho mám chuť zabiť.

"Ale no Brokolička, čo ten otrávený hlas?" Bože ten chlap si všimne hádam všetko. Neviem či je to tým, že je gay alebo to má proste v krvi, no lezie mi to pekne ma nervy.

"To bude asi tým, že mi voláš už asi tretí krát v priebehu jednej hodiny, BROKOLIČKA!" Zvýraznila som posledné slovo. Nenávidím keď ma volá brokolička. Nemôžem za to aké mám vlasy keď sa zobudím!

"Nebodaj ťa otravujem?" Nahodil ufňukaný hlas, no vzápetí si aj sám odpovedal "nie, neotravujem! Len ťa kontrolujem či už si zbalená."

"Jo, nebola som zbalená pred polhodinou a stále som v práci. Keď nad tým trochu pouvažuješ tak zbalená nemôžem byť ani teraz, pretože bez toho aby som bola doma sa zbaliť neviem! " môj hlas sa postupne zvyšoval.

"Dobre, dobre nekrič! Kedy končíš v práci?"

"Za hodinu. Prídeš ma vyzdvihnúť?" Povzdychla som si.

"Jasné. A potom ti pomôžem zbaliť sa. " počula som ako sa usmieva. Ja toho chlapa proste milujem.

"Ďakujem. Som rada, že ťa mám!" Cmukla som do telefónu a položila. Toto bude dlhý deň.

-----------------------------------------

Otvorila som dvere a vyšla z budovy právnickej agentúry, v ktorej pracujem. Na parkovisku som už videla stáť Joshuovo auto. Pomaly som prešla až k nemu a nasadla. Na sedadle vodiča sa na mňa uškrňal môj najlepší priateľ oblečený v sivých teplákoch a čiernom tričku, ktoré úžasne obopínalo jeho vypracovanú hruď. Musím uznať, že na gay-a trávi až priveľa času v posilke, v ktorej očividne bol aj pred chvíľou, súdiac podľa oblčenia.

"Takže Brokolička, ak si už skončila s obzeraní môjho úžasného tela, môžeme ísť k tebe a konečne ťa pobaliť. " rozhodil teatrálne rukami.

"Ehm..jasné." vykoktala som a vyrazili sme.

Keď sme dorazili do môjho bytu, Jo sa hneď vrhol na mô šatník. Ja som išla zatiaľ niečo uvariť. Popri varení som premýšľala aké to bude znova sa vrátiť domov. Tam kde som prežila celé detstvo. Tam kde ma otec učil jazdiť na koňoch. Tam kde som prežila najkrajšie chvíle svojho života, ale aj najhoršie. Tam kde sa mi stali tie hnusné veci. Tam kde som sa už nikdy vráiť nechcela. Ešte štastie, že tam bude so mnou aj Jo. On je jediná osoba, ktorá pri mne stála keď som prišla sem, do New Yorku a nikoho som tu nepoznala. Domov som sa vrátiť nemohla. Nechcela som. On je ten, ktorý vždy stál pri mne. A ja tu vždy budem pre neho.

"Em? Čo to bude?" Vyrušil ma z premýšľania a zvedavo nakukol do hrnca.

"To je prekvapenie." Šibalsky som sa usmiala. "Už si ma zbalil?" Áno, všetky podobné veci som nechávala na neho. Bol proste rodený organizátor a nikdy nič nezabudol.