Po oslavách nového roka si Vasilisa uvedomila ako jej všetky tie dobrodružstvá chýbajú. Žiadna dráma len knihy plne písmen a málo kedy aj ilustrácií. Vymenila by čokoľvek za to keby si tie chvyle, dobrodružstvá, úteky, hádky a aj to keď pre kamarátmi nemala žiadne tajnosti mohla ešte raz užiť, no to vsetko je už dávno preč. Jediný ktorý ju pozná a ma ju rad je Feš bol s ňou aj vtedy keď prvý raz pod krídla počúvala cudzí rozhovor ale aj v tedy keď ju ranili nepekné názori iných na jej adresu. No teraz už aj jeho "stratila" staviteľ jej zakázal aby sa sním stretávala a ak to poruší trest ju nemynie. V poslednom čase sa staviteľ veľmi zmenil už zo nebol ten milý láskyplný človek ale už len chladná bezcitná bytosť. V tom ju vytrhlo z jej myšlienok vŕzganie dverí. Staviteľ vstúpil do jej izby a na zem položil hnedý asi už aj dosť starý kufor. '' Vasillisa odchádzam na 2 týždne na Osralu, ani Lazarev starší ani nikto iní vás strážiť nebude už ste dosť starí na to aby ste sa o seba postarali sami,, povedal prísne. "Je tak Vasillisa?,, spýtal sa opäť jeho chladným hlasom. '' Áno pán staviteľ,, napadla ju ta priam najhoršia myšlienka čo ak sa Antragor dostal z jantarovej trojice von a obsadil si iné telo, celkom aj zapadala do skladačky. Staviteľ jej asi pred pol rokom rozprával že je spôsob ako sa stadil dostať preč lae len vtedy keď ju niekto otvorí a nasmeruje truhlicu na toho za ktorého che dušu zatvoreného vymeniť a povie jeho kricie meno.
Bolo to ale naozaj tak asi o 2 týždne neskôr sa staviteľ nesmierne zmenil. Vasillisa mala vážne obavy.
(dúfam ze sa príbeh páčil)
