Ľudia majú radi moje shitty LGBT stuff, takže why not to continue? ¯\_(ツ)_/¯
Už nejakú tú dobu som vo vzťahu s tým najkrajším stvorením matušky prírody (aspoň pre mňa). Je to moja priateľka. Keďže sme ženského pohlavia, viete si predstaviť všelike situácie aké sa stali.
Pochádza zo susednej krajiny, takže za ňou dochádzam.
Presne si pamätám naše prvé stretnutie v decembri minulého roka (pred tým sme sa už stretli, ale boli sme len kamarátky). Konečne som sa odhodlala a zobrala ju za ruku- a ups, tu nastal problém.
Moja priateľka si toho nevšimala, ale ja... som mala divný pocit. Tie pohľady ľudí, ktorí sa dívali priamo na nás, mi spaľovali dušu. Niekto nás ignoroval, niekto na nás čumel ako na zlaté teľa. Chápete moju pointu? Proste to bolo eh.
Viem si predstaviť, že keby sme boli chlapi, tak by sme schytali nie len pohľady, ale aj pokriky typu: „Pojebaný buzeranti!"
Po čase som sa naučila ignorovať ľudí.
┌─────── ⋆⋅☆⋅⋆ ───────┐ Je čas na reklamu └─────── ⋆⋅☆⋅⋆ ───────┘
Cítim sa ako žobrák, ale čo už... Chcem propagovať svoju novú knihu Na Chladných Hraniciach. Ešte zatiaľ mám len 3 časti, ale časom uvidíte, že to nie je zlá kniha.
К сожалению, это изображение не соответствует нашим правилам. Чтобы продолжить публикацию, пожалуйста, удалите изображение или загрузите другое.
Áno, je to vojnová kniha a mojou inšpiráciou sú countryhumans, ale neide len o to. Podstatou je materinska láska a sebapoznanie, ktorým si prechádzajú hlavne postavy knihy. Leß je chladná, ale za každú cenu chce ochraňovať dieťa, ktoré ani nie je jej. Leß si prechádza rôznymi vecami ako sú: vojenská služba, staré dočasne lásky, rodinné problémy a teraz navyše ten chlapec, to dieťa, pre ktoré by obetovala svoj život.
