Dobré ráno princezná, SMS-ka od chlapca ktorého ani nepoznám. Myslí si, že si ma získa svojimi sladkými rečičkami, hah aké milé, ironicky som sa pousmiala. Sám ma ani nepozná, vlastne ani vy. Ahojte volám sa Lívia, Lívia Hoxa. Zachvíľu budem mať 18. Bývam na slovensku ale v podstate niesom z tadiaľto, ale vlastne som. Môj tatino je zo švajčiarska alebo ako tomu moja mam hovorí zo "švajcu" . Keď už sme pri ňom, stále mi hovorí, že chlapca až po škole. Dosť nereálne čo?...
Na správu od chlapca ktorého ani nepoznám neodpisujem, odpíšem večer s tým, že som nemala čas. Teraz idem do školy, chodím na gymnázium, do triedy plnej chaotiky... Obzerám sa po triede, zuza si točí okolo prstov svoje dlhé čierne vlasy, jakub si obzerá profesorku s novým účesom, oliver s adamom sa na mňa usmievajú a ja rozmýšľam koho zabijem ako prvého...
Koniec školy, dnes sme skončili skôr pretože hodina matiky nám odpadla. Konečne dnes stihnem urobiť aspoň polovicu vecí ktoré na mňa čakajú, ale najprv idem na obed s kamarátkou Silviou. "Čo si dáme zlato?" Pýta sa ma Silva...skratka pre Silvia, takto ju volám iba ja...hm neviem, mám chuť na cestoviny? Alebo zemiaky s kuracím mäsom?. Vybrala som si nakoniec šalát s kuracím mäsom, Silva si dala vyprážany rezeň. "Pozri, pozri vidíš ho?" Jemne do mňa štuchla. Obzrela som sa "kde?". "Veď vedľajší stôl" očami mi naznačovala na chlapca v modrých rifliach a červenej mikine. "Poznáš ho?" Pýtam sa jej. "Áno, veď to je ten čo ti písal". Super, už mu nemôžem napísať že som nemala čas, neodpíšem vôbec.
Lúčim sa so Silvou, a idem domov. Dnes potrebujem zájsť do banky, zájdem tam po ceste domov. Vchádzam do banky a od dverí vidím chalana, čierne rifle, čierna mikina, úžasny pohľad. Usmiala som sa naňho, opätoval mi jemný úšklb. Podišla som k sekretárke, v tej sekunde zazneli alarmy a krik
YOU ARE READING
Zamotaný Príbeh Lásky A Zločinov
RandomStockholmský syndróm alebo iba túžba po niečom čo nemôžem mať?