2.kapitola

192 4 3
                                    

Je ráno, práve som vstala. Super som sa vyspala, čo mi nejako nešlo do hlavy. Lebo vždy vstávam s neochotou a úplnou únavou. Pozriem na hodinky, je 8:00, zaspala som. Škola mi síce začína až o 8:30. Ale kým sa dám do hromady a ešte cesta do školy. Prudko som vyskočila z postele a rozbehla som sa do kúpeľne. V kúpeľni bol môj brat. Od nervov som ho vyšmarila preč a zavrela som dvere. Umyla som si tvár a zuby a rýchlo som sa očesala. Teda takto som si môj prvý deň do novej školy nepredstavovala! Namalovala som si rýchlo linku a špirálu. Aby sa ma hneď v prvý deň nezlakli. Na make-up a iné prkotinky ako sú korektor, púder, ceruzka na obočie ... Som nemala čas.

Vyšla som z kúpeľne a v tom sa mi začal smiať môj brat. Jemu sa smeje, keď nemusí chodiť do školy a môže vyspávať koľko chce a nemusí sa ani malovať alebo česať! Vbehla som späť do izby, šlahla na seba legíny a pulóver a utekala dole do kuchyne. Mama nikde, otec nikde. Konečne keď ich potrebujem, aspoň mamu, nech mi spraví desiatu, tak tu nie sú. Z chlebníku som vytiahla 2 rožky a dala ich do sáčku. Vybrala som si aj papriku a dala ju do ďalšieho sáčku. Išla som si ešte do izby pre kabelku. Zbehla som dole a zobrala som si tú moju rýchlu desiatu do kabelky. Minerálky máme v komore, zobrala som si jednu a dala ju do kabelky. Išla som na chodbu, obula som sa. Dala som si nízke čierne conversy. Hodila som na seba mikinu, dala som si kabelku cez rameno, zobrala kľúče a vyšla z domu. Ani som nepozdravila brata. Bežala som na autobusovú zastávku aby som stihla autobus. Autobus na šťastie meškal, čiže som ho stihla. Nastúpila som a sadla som si. Bolo 8:20, stihla som to. Nechápem ako lebo inokedy mi to trvá minimálne hodinu, kým sa vyhrabem z domu. Vystúpila som a už som zazrela moju školu. Vysoká škola muzických umení a je to tu. Vyšla som po schodoch, otvorila som dvere a pozrela rozpis tried aby som vedela, kam mám ísť.

V tom som ho zazrela. Nevedela som, že chodí sem do školy. Nevšimol si ma. Kašlala som na to a išla som do triedy. Mali sme privítací príhovor. Sadla som si niekam kde bolo volné. V tom si ku mne prisadol Justin.

Otočil sa na mňa a prihovoril sa mi. ,,Ahoj, a ty čo tu? Aká náhoda, že teraz budeme spolu chodiť do školy. A to som sa obával, že ťa už nestretnem." usmial sa.

,,Ahoj." odzdravila som ho a ďalej som počúvala profesora. Keď profesor dohovoril, skončila hodina. Sadla som si na chodbe na lavičku, vytiahla som minerálku a napila som sa. V tom išiel okolo Justin a spýtal sa ma či sa mi tu niekto páči. Vyprskla som naň ho vodu. Rovno do rozkroku. Škoda vody! Začala som sa mu ospravedlňovať a hneď na to som sa začala rehotať.

,,To mám za čo?! Veď som ti nič nespravil." uškrnul sa.

,, Prepáč to som nechcela." odpovedala som stále s rehotom a začala som mu to utierať servítkami.

,,No tak ja chcem od teba len číslo alebo ťa odprevadiť a na to mi povieš, že nie...A zrazu toto! Takto z hurta? Si mala povedať, sme mohli ísť niekam inam. Aby sme mali súkromie. Poriadne intimčo!" začal do mňa rýpať a smial sa pritom.

,,Ty si hovädo!" Hodila som po ňom tú servítku a odišla som.

,,Prepáč, tak som to nemyslel. To bola len sranda!" povedal s lútosťou a rozbehol sa za mnou. Usmiala som sa naň ho a pochopil, že som mu odpustila. ,,Môžem ťa pozvať na obed?" spýtal sa ma.

,,Noo... Som celkom hladná, takže by sa mi hodilo ísť na obed." povedala som so srandou. Uškrnul sa a išli sme do tried. Po škole sme sa stretli pred hlavným vchodom. Tentokrát mal čierny mercedes ale tiež dosť pekný. Sadla som si doň a spýtala sa: ,,Čo sa stalo s tvojím porsche, že máš teraz mercedes?" rýpla som doň ho.

,,To bolo otcove. Poslal ma poň do servisu." povedal skleslo.

,,Máš nejakú hudbu?" opýtala som sa. ,,Áno, tam v tom priečinku. Vyber si." odpovedal mi a ukázal na priečinok. Vybrala som prvé cédečko a vložila som ho do rádia. Všetko to bol rap. Neuvedomila som si to a začala som spievať na celé auto.

Pozrel na mňa a zasmial sa. ,,Nemyslel som si, že počúvaš rap. Stále ma viac a viac prekvapuješ." uškrnul sa.

,,Prepáč! Nechala som sa uniesť. Túto pesničku milujem." usmiala som sa a stíchla som.

,,Mne to nevadí, môžeš si spievať." zasmial sa. Už sme boli tam. Zaparkoval a vystúpili sme. ,,Dúfam, že máš rada pizzu." zúfalo mi povedal.

,,Pizzu zbožňujem!"

,,Si úžasná! Máš aj nejaké nedostatky?" usmial sa.

Zasmiala som sa, ,,Mám a veľa!!" Sadli sme si k stolu, zobrali si jedálny lístok a objednali sme si.

Keď už sme mali obed za sebou, opýtal sa ma či ma má odviesť domov alebo niekam inam. Povedala som, že ma môže hodiť domov.

Keď sme už zastali pred mojim domom, tak sa ma opýtal: ,,Chodíš do školy sama alebo autom?"

,,Ako kedy, ale skôr sama." odpovedala som mu. ,,A nemohol by som ťa viesť do školy?" rozžiarili sa mu oči, keď sa to opýtal.

,,Nič v zlom! Neber to osobne ale radšej sa ráno prejdem." povedala som mu trocha skleslo lebo mi to bolo ľúto. Pozdravila som ho a odišla som z auta.

Doma ma čakal môj brat Kyle. Boli sme dohodnutí, že pôjdeme spolu po škole kúpiť "občerstvenie" na párty.

,,Kde si toľko bola?!" vykríkol na mňa, celý nasratý.

,,Bola som sa naobedovať s kamarátom. Čo stresuješ, veď aj tak máme ešte čas! Tak klud!" odpovedala som mu úplne pokojne.

,, Aha! Si mohla aspoň napísať. Takže s kamarátom?!" perverzne sa usmial. ,,A môžem vedieť ako sa ten "kamarát" volá? Ak to nie je nejaké tajomstvo" dohovoril a zaškeril sa.

,,Na čo ti to bude?! Kašli na to a poď do toho obchodu. Teda ak ešte chceš." arogantne som mu odpovedala.

,,Ser na to, pôjdem s Jenny." (Jenny je jeho priateľka. Úplne úžasná baba. Už sú spolu 3 roky. Tak dúfam, že im to vydrží dlho! Aj svadba by už bodla!)

,,Zatiaľ si môžeš zavolať toho tvojho "kamaráta" sem." povedal a zase sa perverzne uškrnul. ,,Rodičia odišli na týždeň na služobku." dodal a žmurkol na mňa.

,,Ty si blbý!! Veď je to len kamarát! A ani sa moc nepoznáme!" vyskočila som naň ho.

,,Tak, najlepší čas sa spoznať." začal sa rehotať. ,,Byt máš volný ešte 3hodiny." žmurkol na mňa, poslal mi pusu, odišiel a zabuchol za sebou dvere.

,,Hovädo!!" skríkla som naň ho, už cez zavreté dvere.

Len kamaráti?Where stories live. Discover now