Xavier je normálny chalan. No, nie normálny. Nenormálny. Teda nenormálne krásny chalan, s ktorým chodím do školy. Ja, čiže Gertrúda. Otrasné meno. Nenávidím ho! Ako mi to mohli rodičia urobiť? Teda Pán Boh im daj večnú slávu, nie sú už medzi nami. Chápete, dali by ste svojej dcére, ktorá už trpí tým, že nemá rodičov (...
,,Prepáč mi," povedal. ,,Čo ti mám prepáčiť?" nechápavo som zmrštila obočie. ,,Všetko, čím som ti ublížil. Každú vetu, ktorou som zranil tvoje city. Chcel by som ti povedať len to, že som si celkom istý, že som ťa nestretol len tak náhodou a teraz chcem prísť na to, aký je ozajstný dôvod tohoto medzi nami. Nech to trv...
Hudba bola mojím srdcom. Noty mysľou, a husle slovami. Volali ma Nemý spevavec. Ale prvoplánový nápad presadiť svoj talent vyústil do čohosi celkom iného. Pre hudbu som riskoval i život.
Má zrak, ale svet vidí až príliš tmavo. Má sluch, ale bol by radšej, ak by nič nepočul. Má hmat, ale radšej by nič necítil. Má čuch, ale nie pre tie správne veci. Má chuť, ale nie do života. Ale čo ak sa objaví niekto, vďaka komu bude chcieť svet vnímať znova?
