Nastalo zas to ticho. Pozrela som sa hore do tých jeho krásnych očí. Z nahnevaných čiernych sa znova stali tie tmavo-hnedé usmiaté očká, z ktorých vždy idem do kolien. Usmial sa na mňa a ja som vtedy pochopila, že k sebe patríme. 4.7. 2020 - #1 in Paris
Boli sme sami. Okolo nás len steny a svetlá. A predsa nám nič nechýbalo. Užívali sme si jeden druhého.
Ten úsmev som síce nevidela, ale cítili by ho možno aj v Afrike. Bolo ticho a my sme sa stále objímali.