Už dlhšie ma kváril nápad, i myšlienka ma hrýzla, žeby som sa mal ísť priznať - že básne prišli na rad. Ale času nebolo dosť, inde mi ho bolo načim, no teraz, či sa mi to páči a či nie - Korunka je nám hosť. A čas zrazu dňami meriam. Vďaka Bohu za to, i keď čas to ťažký - jak lízať lakeť. Ale Múzy mi zas idey zveria. ...
podrž mi kúsok šťastia, zostaň. len na chvíľu ti nasadím okuliare. chcel by si vidieť krásnu vílu? budeš, sú to okuliare. rozbité, ale moje. nasaď si ich. tak ja vidím svet. väčší, horší a tak...rozbitý. no nechcem ujsť z nich. čo mám robiť, keď opravárov niet? tvoj pojem sveta je zabitý. to je preto, že ok...
zrkadlo praská a ja len dúfam že sa za ním skrýva láska. pre seba pre ostatných a možno ešte trochu viac.
Nepočuješ to. No všetko v tebe kričí, Hovorí ti nie. No ty pokračuješ. Pretože aj keď celé tvoje bytie kričí nie Tak tá tichá strana tvojej duše Šepká áno. ____________________________________
V tejto "zbierke" nájdete krátke príbehy i zvláštnu hŕstku slov (ala básene). Keďže na mojom blogu tieto Jednorázovky trochu zapadli do pozadia, týmto spôsobom im skúsim znovu vdýchnuť život - snáď sa vám zapáčia. OZNAM: Ak máte radšej POÉZIU (tých názvy začínajú malým písmom) ak PRÓZU (tak veľkým písmenom). 😆 #15 v...
okrem ničoho tu bude len nič možno slová písať chtíč len to čo ma napadne. Slová ktoré sa mi v skutočnosti zaseknú v hrdle, no prsty nemajú problém s tým aby vyjadrili to čo chcem. Čo je vlastne nič ®2019
