Kde bolo tam bolo, v posledný novembrový deň sa narodila malé dievčatko. Z drobného stvorenia sa radovalo celé kráľovstvo, pretože bolo široko-ďaleko známe, že to bude ďalšia šikovná princezná. A mali pravdu. Keď princezná rástla, ohýbala nie len kráľovstvom, ale aj šírim svetom. Bola nie len neskutočne múdra, ale aj šikovná, priateľská, s veľkým srdcom a robila každého naokolo šťastným už len tým, že vôbec bola. A ľudia ju mali za to neskutočne radi. Lebo dávala a nechcela nič späť. Lebo sa snažila byť čo najviac jahodou, nie len zostať obyčajným melónom. Už len to z nej robilo najkrajšiu púpavu na lúke a najchutnejšou jahodou, čo jej mohli všetci závidieť. A preto, každý rok, na jej narodeniny, si to všetci radi pripomínali. Že vlastne k šťastiu niekedy stačí len existencia človeka. A že ten človek ti vie zmeniť život s párom slov. Možno princezná z nikoho nespravila miliardára, hviezdu, politika alebo podobne, ale zmenila toľkým ľuďom pohľad na svet, čo je skoro rovnaké, akoby zmenila vesmír. A za to jej už pätnásť rokov všetci ďakujú.
Estuš, dnes sme sa nestretli, ale snažila som sa ti to vynahradiť čo najviac aspoň nejakým želaním. Želám ti len to najlepšie, čo ti môžem želať: lyžičku hrdosti, hrnček radosti, kotlík úspechu, jazierko peňazí, more šťastia, oceán zdravia a vesmír lásky. Všetko len, len to najlepšie, pretože čo iné si najlepší človek zaslúži? <3
