Som hrozný introvert, ktorý nemá veľmi rád spoločnosť ľudí, takže ma nájdete jedine samú s nejakou dobrou knihou. 
Nie vždy to bolo pre mňa ľahké a od mojich 15 rokov sa veľa udalosti prirátavalo k tým zlým... No raz vyjde slnko a to sa aj stalo... No uvidíme ako dlho aj svietiť bude...
Často krát sa moje chovanie nezhoduje s tým koľko mám rokov :D 
Keď som v spoločnosti ľudí ktorá mi nieje sympatická, alebo je skrátka veľa ľudí v mojej blízkosti som natoľko nervózna že to občas vyzerá akoby som mala záchvat paniky... 
No ak som s ľuďmi ktorý mi rozumejú a som s nimi rada som uvoľnená a nemám problém byť šialenou pubertiačkou :D 
Mojou najhoršou a možno aj najlepšou vlastnosťou je moja ochota... Veľa krát mi bolo ublížené ale aj tak som vždy týmto ľuďom pomohla... 
Nie som veľmi spontánna no to mi vynahradzujú kamaráti :D Myslím si o sebe, a bolo mi to aj potvrdené, že som človek do zlých časou... Kedykoľvek niečo niekto potrebuje môže mi napísať...
No ak to bude o štvrtej ráno... Neručím za to že či budem alebo nebudem milá ;D 

Ak sa niečo chcete spýtať, nebojte sa a napíšte mi. 

Ak sa niečo neskončilo dobre, to ešte neznamená že je to koniec.

Dôležitá rada do života ktorou sa snažím riadiť. 
Musíte najprv poznať príbeh a až tak kritizovať celok a vonkajšok... Veľa ľudí takto súdených nieje a možno práve to je chyba... Netvrdím že fyzický zjav nám niekedy nenapovie aký človek je ale nie vždy to tak aj je...
Čo keď práve teraz je vonku niekto koho osočujú len preto lebo nepoznajú jeho príbeh....
Ja som si týmto prešla... Bola som takto súdená veľa rokov bez toho aby sa snažili ma spoznať... No s touto minulosťou ma spájajú už len bolestné spomienky a pár ľudí ktorý v mojom živote už nehrajú skoro žiadnu rolu...

Možno je toto celé čo tu píšem blbosť no je to to čo si myslím. To čo cítim. A tak je to správne...