Úryvok z Stupne Chaosu/ Pokračovanie Stupne Mrazu
Momentálne som sa nachádzal v ľudskej dedine, v dome páchnucom po ľuďoch. Na mieste, z ktorého som ušiel. Bolo tu hrobové ticho. Čo sa asi dá očakávať, keď tu už niekoľko rokov nik nežije.
Založil som oheň v krbe, chvíľu som sa doňho pozeral a nakoniec som otvoril skrinku v rohu obývačky. Vytiahol som z nej nejakú starú whiskey a nalial si ju do pohára. Vrátil som sa späť ku krbu. Akurát som si chcel sadnúť do kresla pred ním, keď ma vyrušil hlas. ,,Toto som nečakala.“ Ozval sa starý ženský hlas a mne spadol z ruky pohár, ktorá sa rozbil hneď ako sa dotkol zeme a hnedastá tekutina sa vyliala po bordovom koberci. Prudko som sa otočil. Predo mnou stála staršia pani so šedými vlasmi zapletenými do vrkoča, ktorý jej siahal až po pás. Mala na sebe tmavý zelený kabát, ktorý tak trochu zvýrazňoval jej žlté oči. ,,To Vás neučili, že upírov nemáte strašiť?“ Nepríjemne som sa pomrvil.
Tešíte sa? :D Pretože ja veľmi :DD
-A
