Chlapci moji, dievčatá moje, 'ochMôjBoch', ja som sem zase zavítala. A tak si čitkám Firmu a tak mi akosi krindžnô prišlo, že fúha. Vec spred štyroch rokov mi zostala v draftoch hniť a akosi pred koncom nemám na to to dotiahnuť. Istotne nie v štýle, ktorým som začala celý príbeh písať.
Tak mi napadlo, že som sa snažila o vševediaceho rozprávača a v niektorých (veľmi veľa) častiach je to až bolestne kvetnato a veľmi jednoducho popísané, že môj Kritik SpisoWateľski akosi...záupel biedou.
Ako prišlo leto a ja mám za sebou výšku (life updatee), dostala som chuť znova Firmičku otvoriť.
Páni moji, začala som toto písať po maturite. Čo som ja vedela, že stretnem skutočných Dominikov a Samov vo svojom vysokoškolskom živote a sama si skutočne k firme čuchnem? Až "magicky" desivo som si predpísala scenár, ktorý sa vyplnil, ale nejako sa už do písanej podoby nedostal.
A čo ja viem, či vôbec budem schopná písať, ako roky predtým? Možno nie. A možno Firmu ani nikdy nedopíšem, lebo dejom a intrigami som si ju akosi celú...odžila. A možno ma láka písať o inom...no zväčša...ani skôr vôbec.
Asi som na takom tom rázcestí, kedy dekádu na Wattpade oslávim buď odchodom, alebo riadnym come-backom, a všetci asi v tejto chvíli vieme, čo je pre moju lenivú ja ľahšia voľba.
Aspoň som sa vypísala a priznala k životu. Aké máte leto? Chodíte sem na túto platformu ešte vôbec? Pijete po večeroch kávu alebo čaj?
Kam sa stratili farby, kto mi povie?
-Cyb.
