Erika Chichová

Crucify my love je emotívno- depresívna spoveď muža, ktorý stratil všetko na čom mu záležalo. Nájdete v ňom množstvo myšlienok, prirovnaní aj metafor. 
          https://www.wattpad.com/story/346165745

Po dlhej dobe opäť som si opäť dovolila niečo napísať. Ak sa nebojis depresivnejsiho textu, toto by sa ti mohlo páčiť. Prečítaj si spoveď muža, ktorý stratil všetko. Príjemné čítanie 
          https://www.wattpad.com/story/346165745

Človek nosí masku celý život. Len po čase, keď opadne pozlátko, ju zhodí dole a odhalí svoje tajomstvá. 
          
          Erika Chichová-Farby života

Ďalšia publikovaná časť! Príjemné čítanie

Priznania Wattpad autorky: 
          Ja tú vychcanú knihu snáď nikdy nedopíšem!!!  Už nejaký čas ma absolútne nezaujímajú "šteklivé scény" -vyjadrila som sa aj v recenziách. No a aký je zákon schválnosti? Že práve taká scéna sa mi hodí do príbehu! Ibaže ja som v tomto už dlhodobo mimo! (Ja viem som divná. Ty kks a to keď som spolupracovala ako spoluautorka tak som zo seba dostala najrôznejšie kreácie!)  Nejde mi opísať "poeticky" ani obyčajný bozk- najradšej by som v takýchto chvíľach bola super sarkastická (a to je už čo povedať. Prinajhoršom, ale fakt keď už bude prúser jak hovado, prepisom celý koncept) takže ma celkom zaujíma, kde hľadať inšpiráciu, keď knihy nepomáhajú? 

Ďalšiu kapitolu už píšem ale, milí čitatelia, bude to kus trvať. Ja si fakt vážim vašu priazeň  ibaže toto bude pre mňa najťažšia kapitola, pretože v sebe skrýva radosť ale aj obrovskú bolesť. (Akú, sa dozviete keď si to prečítate) Nie je ľahké spomínať na niečo, čo by som najradšej vymazala. Ale aj o tom je život.

Hotovo, tretia časť Farieb života je publikovaná! Budem rada za váš názor. 

Keď človek po toľkom snažení dosiahne vrchol, stratí motiváciu posunúť sa ďalej. Pád totiž bolí oveľa viac než si dokážeme pripustiť. Je to ten druh strachu, ktorý je naším najväčším nepriateľom. 
          
          Erika Chichová-Farby života

2.kapitola Farby života je vonku. Nenechajte si ujsť! Príjemné čítanie

Úryvok z chystanej kapitoly Farby života- 2. kapitola 
          
          "Pred dvoma rokmi," pokračovala, "som mala nehodu. Zranila som si oko a dlho som nemohla maľovať. Myslela som, že je to môj koniec, že som prišla o to čo tvorí moju podstatu, moje bytie. Nedokázala som sa s tou myšlienkou zmieriť. Pravidelne chodím do Central Parku behať a vždy tam sedel on," ukázala, "vídavala som ho tam každý deň, dlhé mesiace. Bola to úplná náhoda keď som si k nemu prisadla." 
          Krátko sa zasmiala a ja som bola čoraz zvedavejšia.
          
          "Z jednej príležitosti sa stala rutina a tak nejako sme sa začali rozprávať. Nemám právo súdiť, ale... Muž ktorý si opitý sadol do auta... žena mu  zomrela pri autonehode, on prežil. Najhoršie na tom bolo, že bola tehotná. Najstarší syn s ním nechce mať nič spoločné, nedokázal mu odpustiť, že mu zabil mamu. Odsťahoval sa s manželkou do Bostonu. Ani svoje vnúča nikdy nevidel," pokračovala, "... aký je ten život zvláštny," obzrela sa na mňa a z jej slov ma mrazilo. 
          "Niekedy musíš spadnúť na úplné dno aby si si začala vážiť to čo máš. Všetko berieme ako samozrejmosť lebo vieme že dostaneme to, po čom túžime a ľudia vždy pribehnú na pomoc, keď to potrebujeme. Osud vždy dáva druhé šance, ale berie si oveľa väčšiu a bolestivejšiu daň, než je človek schopný uniesť. On dostal šancu žiť , ale s výčitkami a s najvyšším trestom- bez syna, nevesty a vnuka."