Nebratislavcanka

Stale stale stale premýslam nad tebou, ty moje vrazedné tsunami :’((((
          Citim ze musim zas o tebe nieco napísat lebo inac moja dusa opusti telo od zbláznenia sa.

rada plačem lebo si pomaličky vytváram svoj vlastný slaný oceán, v ktorom si raz zaplávam 
          
          ľúbim sa. ľúb sa!

22:09
          nezhasol si ako si slúbil
          klamem si, že si ma aspoň trocha lúbil
          dokolečka dokola...
          
          Nikdy na teba nezabudnem.
          Zbohom R. <3

Nepomahalo mojej psychike pisat, tak som sa pustila do upratovania mojej izby. 
          Pomohlo. Odporucam.
          A este meditacia. Tiez odporucam.
          Ale coskoro opat nieco pridam aj sem. Len doupratujem. A potom, uz len s cistou hlavou.

Ah, trafil ma blesk. Taký, z ktorého ma dostaneš iba ty.
          Kapitolka "Uzemni ma, daddy" je vonku!

Vo vlaku sa píše najlepšie, right?
          Hneď ako prídem do školy uploadnem novú vlakovú kapitolku o ňom. O mojom daddym s Budhou, kobrou a nahými ceckami <3

Dala by si si aj ty bratislavského vtáčika so zemiačikmi? 
          Nie je to také ľahké... no môžeš si dať aspoň novú kapitolku o ňom!

Bež pozrieť pár slov, ktoré som napísala cestou domov vo vlaku.
          Sama.
          No predsa s tebou.
          Tak… sme?

Tak neskutočne plná, no na papieri niet ani slova, iba slaných sĺz.

Nová kapitolka. Súkromné Tsunami. Ajajaaaaj! Vášeň, neuhasená vášeň, ktorá však nikdy nehorela tak silno ako v tento moment.