Milión nápadov na nástenke, na malých papierikoch, ktoré lepia. Plný poznámkový zošit námetov na príbehy, popísaná každá strana v školských zošitoch nápadmi, ktoré len tak zablikajú a zmiznú, ale predsa ostávajú napísané. V hlave sa každá myšlienka zdá byť úžasnou a potom je tu sekcia "vytvoriť" na wattpade. Poloprázdna. Jediné, čo sa tam nachádza je môj prvý príbeh stiahnutý z dosahu ostatných, pretože je potreba ho opraviť. Dva ďalšie, prázdne, len založené, aby som si na ne spomenula. A predsa, hocikedy, keď otvorím wattpad s úmyslom napísať aspoň pár slov k hociktorému príbehu, zablokujem sa. Jednoducho neviem napísať ani slovo. Bojím sa, že to nebude dosť dobré? Istotne. A okrem toho? Neviem. Najprv som vás chcela poprosiť o trpezlivosť (ak tu ešte niekto ostal, kto si spomína na mňa, na Girl with a gun, na Simonu, Lukáša, dokonca aj Miu, ktorú som si ku koncu obľúbila) a teraz, ku koncu tejto správy už ani neviem, čo chcem povedať. Asi len toľko, že je veľmi obohrané hovoriť, že mám toho veľa a uvedomujem si to. mojim najväčším prianím je vrátiť sa k aktívnemu písaniu, ale už nikdy nechcem urobiť tú chybu, že zverejním príbeh bez vymysleného zmyslu a hl. myšlienky, bez jedinej predpísanej časti a budem sa sama klásť do depresie z toho, že nemám čas a chuť písať novú časť. Len toľko, že niečo písať začnem (ked sa dostanem cez myšlienku, že to nebude dosť dobre pre vás) si predpíšem aspoň polovicu a potom to zverejním. Ľúbim každého, kto si to celé prečítal <3
