Neviete si ani predstaviť, ako ťažko sa mi tieto slová píšu. To, že niečo nie je v poriadku ste si už možno všimli na základe môjho účtu, na ktorom chýbajú knihy aj popis.
Už niekoľko minút tu sedím a pozerám na tie dve vety, čo som napísala. Bojím sa písať ďalej, pretože viem, čo príde. Koniec. Možno.
Keď som písala epilóg príbehu Svedok, napísala som: „Keď niečo končí, niečo nové začína.“ Pri Za slobodu to však bolo iné. Možno som už vtedy podvedome tušila, že niečo nové nezačne. Možno som to tušila už od polovice príbehu, ale nechcela si to priznať. Po Za slobodu ďalšia kniha nepríde. Minimálne nie v najbližšej dobe. Nikdy nehovor nikdy.
To čo sa chystám spraviť, urobilo predo mnou mnoho Wattpad autorov. Viem, že ma to vtedy ako ich verného sledovateľa a fanúšika veľmi bolelo, no nedokázala som sa vžiť do ich situácie. Teraz to už viem. Bolí to ešte viac. Wattpad som si zamilovala. Hlavne ľudí, ktorých som tu stretla. Nemôžem uveriť, že som mala v živote také šťastie a stretla také neskutočné množstvo talentovaných ľudí. Len vašim vymenovaním by som strávila večnosť. Ďakujem za to, že ste a za to, že som dostala možnosť stretnúť vás aj keď len takto virtuálne.
Musím sa posunúť ďalej tak, ako to predo mnou spravili desiatky iných Wattpad autorov. Časy sa menia a aj Wattpad sa zmenil, no hlavne sa mením ja. Možno ste si to všimli, ale posledné kapitoly príbehu už nevychádzali tak pravidelne ako zvyčajne. Na Wattpad som mala stále menej a menej času. Okrem toho som sa pred nedávnom presťahovala a nechcem byť v novom prostredí vnímaná ako „tá s nosom v mobile“.
