Občas, keď sa zahľadím na nebo, na hviezdy, mám pocit akoby som vzlietla. Akoby všetky negatívne emócie zanikli vo hviezdach.
Akoby sa všetko zlé vymazalo.
Je príjemné sedieť na studenej tráve a hľadieť na ne. Počúvať nočný vánok a sledovať ich jagot. Jas hviezd sa v tej chvíli odráža v mojich očiach a stráca sa niekde predo mnou.
Keď som bola mladšia, snažila som sa zrátať hviezdy, no vtedy som ešte nevedela rátať do tisícov, tak som sa uspokojila s tým, keď mi mama povedala, že každá tá hviezda, každá tá trblietajúca sa gulička predstavuje jednoho človeka na zemi.
Tie veľké sú ľudia čo ešte žijú, a tie ostatné sú ľudia čo už zomreli. Je krásne takto zmýšľať.
Ešte aj teraz, keď sa cítim v noci sama, podídem k oknu a zahľadím sa na hviezdy...a viem, že tu stále niekto so mnou je.