🌸 Kika 🌸

Ako minulý rok aj teraz zdieľam vianočnú súťaž na k-pop príbehy. Keby ste mali záujem, je to naozaj skvelá súťaž a aj pekné ceny a v nej vyhrávajú :)
          
          https://www.wattpad.com/story/397150183-velk%C3%A1-liter%C3%A1rn%C3%AD-k-pop-sout%C4%9B%C5%BE-v%C3%A1no%C4%8Dn%C3%AD-2025

Ahojte!
          Ako ste si mohli povšimnúť, tak som zverejnila vianočný príbeh, ktorý som písala do vianočnej súťaže. Dúfam, že sa vám zapáči a že si ho aspoň niekto prečíta. Budem rada za akúkoľvek odozvu! ♥

Nakoniec som sa rozhodla, že idem do toho a že napíšem príbeh do vianočnej súťaže a skúsim to aj stihnúť, takže byste mohli mať na Vianoce čo čítať

Ďakujem za follow 

Nie že by som tu mala veľa sledujúcich, ale aj tak by som rada povedala, že na jednom profile sa koná vianočná poviedková súťaž, kde máte možnosť aj vyhrať veľa pekných cien!
          
          Tuto ju nájdete!:
          https://www.wattpad.com/story/376606098-velká-literární-k-pop-soutěž-vánoční-2024

Čierna látka cez oči. Stratený zrak nahradzoval sluch, čuch aj cit. Všetko o toľko intenzívnejšie. Dýchal rýchlo ústami a jeho dych bol v tichu jediné, čo vydávalo zvuk. Preto sa mykol, akonáhle započul vrznutie dverí. 
          „Toľkokrát sa človek ráno prebudí, uvarí si kávu, ide do práce. Toľkokrát sa nechá ponižovať šéfom, toľkokrát si svoj hnev vybije na predavačke, ktorá za nič nemôže. Toľkokrát sa vráti domov, naje sa a potom bezmyšlienkovite prepína kanály v snahe nájsť niečo, čo naplní tu prázdnotu úbohého života.“
          Počúval ten hlas. Poznal ho, bol si istý, že áno. Nevedel, kto to je. Nemohol si spomenúť. Tak povedomý a zároveň tak cudzí. 
          „Povedz. Koľko takých rán, takých dní a takých večerov si za svoj život prežil? Si taký mladý, taký hlúpy. Veľmi hlúpy. Dieťa.“
          Nemal zaviazané ústa, prečo nemohol rozprávať? Bol to len sen? Nepamätal sa, ako sa sem dostal. 
          „Prežívate dni, jeden za druhým, šedé ako vyblednuté knihy zabudnuté v starých antikvariátoch. A vôbec nechápete, že všetko, čo máte, je dar. Tak nesmierny dar. Mrháte ním ako niečím nepotrebným. Povedz...“
          Dlaň zakryla jeho ústa aj nos, silno pritlačila. 
          „Aké to je, nemôcť sa nadýchnuť? Cítiš to? Ako telo zúfalo potrebuje kyslík?“
          Panikáril. Nemohol dýchať! Trhol rukami, chcel začať kopať. Putá mu to nedovolili. 
          „Zrazu to nie je tak samozrejmé, však? Obyčajný nádych, automatický, nepostrehnuteľný. Nechápete, čo máte.“
          Pusť ma! Chcel kričať, ale nemohol. Nemohol nič. Dusil sa.
          „Život je dar. Dar, ktorý si nezaslúžiš. Nikto z vás.“ 
          Pustil ho. Nepamätal si, kedy naposledy sa takto hlboko nadýchol. Vzduch v pľúcach zabolel. Spod látky tiekli slzy. 
          „Chcem ti to vziať, keď vidím, ako tým všetkým mrháš, ako nie si vďačný. Malý sopliak, ktorý si ničoho neváži. Naučím ťa vážiť si. Budeš si vážiť všetkého. Pretože práve teraz o to všetko navždy prídeš.“
          Pery na krku. Horúci dych a nežný bozk. Bolesť. 
          Už mu nič nebránilo hovoriť. A tak kričal. Kričal dlho, zatiaľ čo upír plnými dúškami zbavoval jeho telo krvi.

děkuji moc za follow <3

Nechápem, prečo autori na Wattpade píšu ku svojim príbehom hneď na úvod, že "je to cringe", "ani to nečítajte", alebo ešte k tomu "sú tam chyby, ale nechce sa mi ich opravovať, sorry not sorry". V akej knihe z obchodu ste niečo také videli? V žiadnej. Na ktorého frasa píšete príbeh, keď ho potom takto odpíšete? Akože ľudia, spamätajte sa...

Krásný večer, milá dušičko ❤
          
          moc děkuji za follow!!

Dekuju za přidání knihy na tvůj seznam a také za sledování!<33