Prajem každému dobré a krásne ráno. Ak už toto čítate, chcem Vám povedať, že pravdepodobne skončím s knihou Profesor. Naozaj to nechcem urobiť, ale nemôžem tú knihu dopísať. Nedokážem si sadnúť na zadok a písať. Naozaj mi to nejde. Mám taký pocit, že som asi stratil to čaro v písaní, ktoré neočarí len Vás, ale aj Mňa. Kniha má dosť unavuje a od tej trinástej kapitoly to so Mnou ide dolu kopcom. Neviem čím to je, ale všetko, čo do novej kapitoly napíšem, hneď aj znenávidím. Neviem prečo to tak je, no zašlo to až tak ďaleko, že som znenávidel celú tú knihu. Vždy keď si ju čítam, príde mi strašne detská a neprofesionálna. Nachádzajú sa v nej také slová, ktoré sa nachádzajú v každej ľúbustnej romantike, ktorá existuje. Na začiatku sa Mi kniha naozaj páčila a bavilo Ma ju písať, no teraz to nepíšem zo zábavy, ale z nútenia. Nútim sa ju písať a tak to aj vyzerá. Po mesiaci pridávam kapitoly, čo si myslím, že voči Vám je to strašne nespravodlivé. Takže už ani nečakajte, že nejaká kapitola vyjde. Naozaj mi je to ľúto, lebo z tej knihy mohlo niečo byť, no ak sa nepáči vlastnému autorovi, mám taký pocit, že sa može hocako snažiť, no nikdy nič nedokáže! Ospravedlňujem sa každému čitateľovi, ktorý trpezlivo čakal na ďalšie kapitoly.