Kedysi som veľmi rada čítala, knihy ma fascinovali, ibaže postupom času som sa stala len obyčajnou občasnou čitateľkou. Pamätám si, aké bolo prvý krát čítať Maru Dyerovú, aká som z tej knihy bola nadšená. Myslím, že táto kniha sa dá pokladať za začiatok toho všetkého. Tým, že to bola takpovediac prvá kniha, bola originálna, zaujímavá s úžasnými postavami. Myslím, že všetci, čo to čítali viete, že hovorím o Noahovi. Ibaže postupom času, keď už originálne knihy neboli tak originálne, pretože to cele bolo prevažne o tom istom. Chlapec s dievčaťom, ktorí sa od začiatku priťahujú, no odmietajú to priznať, spolu zažívajú niečo krásne a "originálne". Vo všetkých prípadoch sa hlavný hrdina snaží čo najviac zapáčiť hrdinke, pretože jeho majetky, krása alebo čokoľvek iné na ňu nezaberajú, zatiaľ čo ona len chce aby sa kvôli nej zmenil na dobrého chlapca. Všetci dobre vedia, že ak by bol ten chlapec dobrý od začiatku, ani by si ho nevšimla. Tak sa pre mňa všetky príbehy stali nudnými. V poslednej dobe som si všimla, že teraz letia všetky tie teenfictons o mladej stredoškolskej láske a "obrovských" problémoch, ktoré ju sprevádzajú a taktiež samovražda. Všetky knihy akoby sa našli na wattpade a niekto ich publikoval s "väčšími" zmenami. Kvalita upadá do zabudnutia.  Vlastne ani neviem, čo tým všetkým chcem naznačiť. Nebudem vám tu rozprávať o tom, že dokážem napísať, niečo originálne, dychberúce s postavami, aké svet nevidel. O to mi nejde a ani to neviem. Som sklamaná, keď si na to pomyslím. Už viem, chcela som tým povedať, že ak si na wattpade prečítam ešte jeden príbeh, ktorý bude úplne rovnaký ako ostatné, asi ma klepne. Neviem, asi by sme sa mali vrátiť k čítaniu papierových kníh, namiesto online poviedok, ktoré by sme mali len písať . Spomeňte si aký to bol pocit otáčať stránky knihy a nie posúvať obrazovku na mobile. Ak sa do toho niekto naozaj pustí, tak neskočte hneď po najnovšej knihe, ale skúste tie, ktoré upadajú do zabudnutia. Prvým krokom je napr. Pýcha a Predsudok