ktosi sa ma kedysi spýtal, azda som spokojná so svojou tvorbou.
takto to poviem: samozrejme, že nie. vždy je niečo, za čo sa hanbím ako pes (najpr. moje neslávne začiatky, kedy som bola natoľko hlúpa a kradla diela (áno, pokojne ma súďte, no bola som straaaašne mladá a hlúpa na to, aby som vedela, čo je to "duševné vlastníctvo", čoho teraz nesmierne ľutujem)). príkladom tohto môjho hanbenia sa je dielo s názvom "zmätená láska", ktoré je fanfikcia.
áno, áno, klišé ako z časopisu, no TAKMER (česť výnimkám) každý začínal nejakým takýmto dielom, ktoré po čase zmazal a zamietol pod koberec, no ja si ho na profile nechávam, lebo je to moje "mladé ja", ktoré sa prevtelilo do tohto diela.
ako autor asi nikdy nebudem spokojná so svojou tvorbou, vždy sa budem chytať za hlavu a priať si, aby som jednoducho. . . nepísala. a to sa deje aj teraz, keď si prečítam draft len (napríklad) zo včera, kedy som napísala asi dve kapitoly. denne sa mi menia pohľady na svet, a nie je to len - ako by ktosi povedal - "súčasťou dospievania", to rozhodne nie.
preto ak sa ma niekto v budúcnosti opäť opýta, PREČO nie som so svojou tvorbou spokojná, odpoviem jednoducho: každý sa mení. či ja, vy, alebo aj môj pohľad na vec, môj štýl a podobne.
je ťažké vyhovieť, a ešte tažšie je to, aby bol niekto so sebou konečne spokojný. *smutná hudba v pozadí, alebo aspoň nejaká pieseň od the neighbourhood*
nechcem tu touto slohovou prácou snáď ospravedlňovať každé dielo, ktoré pustím von, no cítim potrebu o tom napísať, aby sa o tom vedelo.
to je asi všetko z mojich postrehov za posledné obdobie, ktoré pre mňa bolo neznesiteľne ťažké.
- sarah.