Ahojte, krásni ľudia!
dlho som sa neozvala... Možno ste si to ani nevšimli, možno áno – no mne to písanie chýbalo viac, než som si bola ochotná priznať.
Slová, ktoré kedysi prichádzali tak ľahko, sa mi na istý čas stratili. A spolu s nimi aj odvaha. Pýtala som sa samej seba: Má to vôbec zmysel? Zaujíma to ešte niekoho?
Ale niektoré príbehy jednoducho nezmiznú. Potichu žijú vo vás. V myšlienkach, v nociach, keď nemôžete zaspať, v pocitoch, ktoré nepatria nikomu inému — len postavám, ktoré ste si vymysleli. A práve tie sa mi ozývali tak silno, že som ich už nemohla ignorovať.
Tak som späť. Zatiaľ len potichu, bez veľkých slov, no s niečím, čo vo mne zrelo už dlho.
Niečo sa chystá.
Niečo, čo je pre mňa viac než len príbeh.
✨ Je to o dievčati, ktoré hľadá samu seba. O tichu, ktoré niekedy kričí hlasnejšie než slová. O láske, ktorú si musíme nájsť aj sami k sebe. O chlapcovi, ktorý príde, keď to najmenej čakáš – a zmení všetko, aj keď si to najprv nechceš priznať.
Tento príbeh nie je dokonalý. Ale je úprimný.
A ak v ňom nájdeš kúsok seba, tak viem, že mal zmysel.
Ďakujem, že ste tu. Že čítate. Že ešte stále veríte v príbehy.
Už čoskoro… Naomi vás čaká.
