Niekedy mi príde, že svet je vlastne zaužívaný vzorec. Nič ľudí nedokáže prekvapiť. A tak sa z nás stali roboti. V skvelej knihe Americkí bohovia Neil Gaiman píše: ,,To preto, lebo ľudia radi vopred vedia, čo dostanú..." a nasleduje dlhý monológ pána Ibisa. Nie je to niekedy naozaj tak? Sme pripravení na to, čo dostaneme a keď sa tak stane naše reakcie sú nacvičené, akoby sme boli robotmi?
Teraz som čítala ďalší odpad na Watte. Niektorí ho samozrejme objavili a pohoršovali sa do komentárov. A to mi tak zrazu prišlo, že možno naozaj existuje nejaký vzorec. Možno tí ľudia schválne vyhľadávali takýto príbeh, aby si mohli vyvŕšiť svoju nahovno náladu. Vedeli, že na Watte je podobných sračiek plno. Vedeli, čo dostanú. Išli podľa vzorca.
A ja som sa stratila vo svojich úvahách a mám pocit, že tento môj výlev pravdepodobne absolútne nemá logiku, ale ja ho aj tak zverejním, lebo možno existuje myseľ, ktorá vie, čo som týmto bľabotaním chcela dosiahnuť a má možno rovnaký pocit. (Sleduj tú dlhokánsku vetu... na také som, mám pocit, expertka :).)