Spisovateľka (1991) pochádzajúca z Trnavy s triezvym pohľadom na svet sa necharakterizuje klasickými ženskými románmi, aj keď svoju tvorbu zasvätila práve ženskému publiku. Nevenuje sa presladenej literatúre, z jej kníh cítiť prvky drsných praktík podsvetia a problémy rodinných klanov. Čitatelia si prídu na svoje aj špecifickým podaním ľúbostných scénok, ktoré dej okorenia svojou živočíšnou vášňou. V jej diele Nevyspytateľná mrcha a v jeho pokračovaní s názvom Nezastaviteľná mrcha približuje ľuďom potrebu rodiny a jej ochranu. Poukazuje na to, že nie len pokrvná rodina nám je rodinou, a stotožňuje sa s citátom, ktorý sa objavil v Nezastaviteľnej mrche:
 "Rodina je pocit príslušnosti bez akéhokoľvek nároku na honorár."
Po jej knihách siahajú čoraz častejšie aj čitatelia, ktorí si cenia spisovateľkin dar podať zápletku tak, aby nenudila a mala dynamický spád.
Gabrielle Bernátova sa rozhodne netituluje ako preromantizovaný typ spisovateľky. V dielach používa vulgarizmy, samozrejme zabíja a hlavne miluje. Dialógy sú živé, občas chaotické, tak ako sám život, ale vždy trefné a zábavné.
Je zástankyňou homosexuálov, a preto sa v jej dielach často objavujú aj partneri s homosexuálnou orientáciu. Práve v diele V dobrom aj v zlom a v jeho pokračovaní ...aj v tom najhoršom opisuje jeden z takýchto párov viac než v ktorejkoľvek inej knihe.