@muffincek myslím, že som tieto veci pohltila. odháňam ich od seba v strachy, že sa stanem ich súčasťou. to je prvá časť
pretože strach nepozná hranice a keď sa niečoho bojíš, značí to, že v niečo veríš. prečo sa bojíš výšok? lebo veríš, že spadneš.
to neviem, ja sa bojím hovoriť, robiť...ja len premýšľam a uháňam sa myšlienkami, lebo sa bojím, čo by si mysleli ostatní, nemalo by mi na Tom záležať, ale záleží. preto sa bojím ja, za nich hovoriť nemôžem.
toto nenávidím, toto je jedna z vecí, kedy sa nemá báť nikto. smiech je niečo, čo by nemal sprevádzať strach, neviem
aj mne to príde sprosté a predsa sa bojom, preto si občas prídem sprostá, ale možno o tom to je, prekonať sa a nebáť sa vyjadriť. lebo ja sa bojím. bála som sa predtým, keď som spoznala teba, Terku, Jarku, hocikoho tu, a stále sa bojím, ale o to idem. asi sa aj chcem báť.
toto je otázka, ktorá ani po tisícročia nebude zodpovedaná a to ma úprimne mrzí