Maud

Drahí,
          
          rozhodla som sa na nejaký čas zrušiť publikovanie Vrán, vnímam to teraz tak, že si to musím nechať prejsť hlavou, rozmyslieť a hlavne písať zo srdca a od srdca. To čo vidím, cítim a tak.
          
          Nechcem sa zmeniť na stroj, ktorý píše len pre ⭐ a komentáre.
          
          Maud

Milí moji a milé moje!
          
          Určite ste zachytili meno Greta Thunbergová. Ak nie, určite ste počuli o študentských štrajkoch proti klimatickým zmenám. Ak ste o tom nepočuli, dúfam že ste počuli aspoň o glabálnom otepľovaní, plastoch v oceánoch, v jedle a dokonca v deťoch, ktoré sa narodili v posledných rokoch. Ak ste o ničom z tohto nepočuli, pravdepodobne trávite priveľa času s nosom v knihe.
          
          Nikdy som si nejako neuvedomila, že som človek, ktorý zodpovedá za všetko toto. Že za to môžem ja. Že to, že si v obchode kúpim horalku spôsobí to, že niekde zomrie čajka, ktorá zožrala ten obal.  Že taká drobnosť, ako cesta autom do školy spôsobí to, že v lete máme namiesto jednej či dvoch tropických nocí odrazu aspoň 10. A nikdy by mi nenapadlo, že práve ja som tá, ktorá môže za zdravotné problémy alebo smrť desiatok, možno až stoviek ľudí v Ázii, ktorí šijú moje oblečenie. 
          
          Keď som si uvedomila túto skutočnosť, niečo sa vo mne pohlo. Cítim za vinná. Cítim obrovskú zodpovednosť. Myslela som si, že ak separujem, som dobrý občan. Myslela som, že ak si kúpim nové tričko za tri eurá, nikomu tým neublížim. Bola som hlúpa. A keď som prišla na to, čo som všetko spôsobila, cítila som sa zle. Stále sa tak cítim. 
          
          Milí čitatelia, musím vám povedať, že sa dá žiť aj bez toho. Už od januára som si nekúpila jedinú vec zabalenú v plaste. Nijaký keks, nevzala som si sáčok v obchode, nevzala som si igelitku. Od januára nepoužívam šampón ani sprchový gél a tiež som si nekúpila nijaký kus oblečenia inde, ako v second hande. 
          
          A viete čo? Nie je to ťažké, dá sa to. Musím sa priznať, že som na internáte a kupujem si mlieko v tetrapakoch a balený čaj vo vrecúškach. Neviem byť úplne bez odpadu. No viem, že sa to dá. Viem, že kvôli mne nezomrie Aziat len preto, aby som si kúpila nové oblečenie. Viem, že niekto nebude mať kvôli mne rakovinu len preto, že podporujem plast ako vhodný obal na potraviny.. alebo ako materiál vôbec. 
          
          Chcem vo svete zmenu. Každý z nás sa počíta.
          
          Maud

Drahí a drahé!
          
          V prvom rada vám chcem všetkým poďakovať za každú recenziu, ktorú ste mi poskytli. Veľmi si vážim vaše názory, nech sú akékoľvek.
          
          Tiež by som vás chcela poprosiť, pokiaľ je to možné, ozvite sa mi s vašim názorom na moje skromné dielo, pretože práve to je to, čo môže odohnať môj dlhodobý blok.
          
          Na záver, do tretice, sa chcem ospravedlniť. Prepáčte, milí čitatelia, že neplním vaše priania a nepíšem už niekoľko týždňov. Nebudem sa vyhovárať, že nemám čas. Mám, a koľko! Ale nejde to. Mám nápady. Nosím v hlave plno nápadov, veľa zápletiek. Nič z toho však nie som momentálne schopná napísať. Chýba mi túžba vyjadriť sa k tomu, čo vidím okolo.
          
          Ďakujem vám za milé a povzbudivé slová a za každé slovko kritiky.
          
          Vydržte ešte chvíľu. 
          
          Vaša Maud

Ahoj. 
          Ako sa ti darí v písaní?  
          Predstav si že som si dnes na teba spomenula. Spomenula som si v dobrom a preto som ti tu aj napísala. Len som chcela vedieť, ako zvedavý čitateľ, či náhodou neprídeš s nejakou novou, určite peknou knižkou. 
          
          Tak to by bolo asi všetko. Hádam že sa ti v živote darí a že čoskoro pridáš niečo nové. Tvoja verná čitateľka Pantalai. ^-^