Dospela som k záveru, že nie som smutná zo sveta. Ako by som mohla? Prečo by som mala viniť svet za to, čo nespáchal? Je to len miesto. Nemôže za to, čo sa na ňom pácha. Je to ako by som zápalku vinila z požiaru...ona ho nezaložila. A ani svet nezaložil tento obrovský požiar zvaný ľudstvo. To evolúcia, no ani tú neviním...predsa len, vývin je dôležitý. A keďže tento požiar sa šíril, časom to už neboli krásne plamene siahajúce do výšky, veriace, že sa raz dotknú neba, ale bol to len prízemný oheň snažiaci sa spáliť všetko dobré. A je na úspešnej ceste, pretože ľudstvo ešte nevymiera, ale ľudská duša je jedným z cgránených druhov...lebo z ôsmych miliard tu je možno tak jeden milión...
Preto je asi správne nebyť smutný zo sveta. Je to len miesto, kde sa zhromaždujú diabli, ale nemôže za to...preto ja budem smutná z ľudí.
A dúfam, že o pár rokov tu bude ďalšia evolúcja s novými ľuďmi z ktorých už nebudem musieť byť smutná....ale ktovie, možno sa budem v hrobe obracať za to, čo to za peklo na zemi je......