hm...nikdy som nevedela, ako mám začať písať tento oný.  Mala by som tu písať o sebe, ale ide o to, že ak som v niečom fakt hrozná, tak je to práve toto. Preto nechcem písať o sebe, ale o tebe. O tvojich zlozvykoch, trápeniach, problémoch, úsmevoch aj smútkoch. Chcem, aby si vedel, že sa na mňa môžeš obrátiť kedy len budeš chcieť, hoci ma nepoznáš. Môžeš mi napísať správu, komentár alebo mi pošli list, ak poznáš adresu. 
Alebo nemusíš nič písať. Môžeš si len prečítať moju zbierku básní a možno aj nejaké tie príbehy, ak sem nejaké ešte pridám. Dovolím ti na okamih ponoriť sa do mojej hlavy plnej skormútených myšlienok o všetkom možnom aj nemožnom. Ak dokážeš poriadne čítať (alebo počúvať), umožním ti prezrieť si aj tie najtemnejšie zákutia mojej mysle. Chytím ťa za ruku a poukazujem ti všetko, čo sa v nej odohráva. 
Alebo to spravíme naopak. Ty ma chytíš za ruku a prevedieš záhradou tvojich myšlienok.