nepaci sa mi ako sa ma ludia snazia presvedcit, ze sa mam v mojom vztahu spravat vyspelo.
vsetko je teraz moc,
prevratenie oci a otazku "kolko mate rokov?" pocujem coraz viac.
vravim si ci je 17 naozaj ten vek kedy sa mam spravat vyspelo.
mam este cley zivot pred sebou,
tak preco by som mala uhybat pred laskou,
ktora mi je davana tak velkou davkou
ako od neho?
chcem sa trapne drzat za ruky,
chcem s nim planovat svadbu a slubovat ze budeme naveky
chcem v chate pisat srdciecka
a spravat sa ako pritulna macicka
ked ho uvidim
chcel robit trapne veci, flashnut ho v randomnu sobotu,
bozkavat sa donekonca a nemat inu starost ci robotu,
ako si neprestajne opakovat ze sa lubime
preco sa mam v mojom vztahu spravat chladne,
len preto ze mi v mojom veku neodkladne
pribudne jedno ciselo a budem dospela.
preco sa mam tvarit ako vyspela,
ked som v srdci stale len male dieta, ktore chce zazit tu trapnu mladu lasku, tak ako vzdy snivala.
s mojim chlapcom sa mozem lubit tak ako chcem, lebo je to nas nasa vec,
a kazdy hanlivec
ktory mi do toho hovori,
moze ist vypisovat suche spravy a byt nonchalantny niekde do nory
kde nikoho nebude otravovat
