6. kapitola: Rozbitý v predstavách a spomienkach
Dariel, stále s ľahkým úsmevom na perách, nadvihne obočie. „Mám ťa ísť odprevadiť ku vchodu, Votrelec?"
„Mohol by si? Keď zapadne slnko, je to tu nebezpečné. Vyčíňajú tu zombie. Jeden odo mňa minule pýtal peniaze."
Dariel vyzrie z okna, akoby čakal, že na nás skutočne nejaký zombie vyskočí z tmy. „Vieš, že by som tomu aj veril?"
Čím dlhšie pozeráme do tmy, tým menší je Darielov úsmev, až sa vytratí úplne. Strhnem sa, keď sa znenazdajky otočí.
Zapozerá sa mi na vlasy. „Bol si u barbera?"
Skôr než stihnem odpovedať, natiahne sa a vkĺzne mi rukou do vlasov. „Sú nové..."
Tak nejako zvláštne si ich nechá prekĺznuť pomedzi prstami. Rozpačito naňho zízam. Hneď ako zachytí môj pohľad, ruku stiahne a skriví tvár. Celá situácia ma trochu rozhodí, takže urobím to, v čom som najlepší. Meliem o sto šesť...
https://www.wattpad.com/story/402484907