srdce v plameňoch

2- kamárati nadovšetko

Prišla som úplne unavená domov. Pozrela som sa na mobil a našla kopu neprečítaných správ a zmeškaných hovorov od môjho najlepšieho kamaráta, Shinsa. Rozhodla som sa mu zavolať.

Volali sme spolu asi 4 hodiny až do večera. Aj on bol na skúškach, nikde som ho nevidela. Je celkom škoda že sme sa nestretli. Áno, to on mi pomohol k tomu rozhodnúť sa ísť na U.A. Bol to už od detstva jeho sen.
Bola som už dosť unavená a tak som si šla ešte pustiť nejaký seriál no ďalej si už nepamätám pretože som zaspala.

Zo spánku ma vytrhol telefón. Sú 4 hodiny ráno, kto mi už len môže volať teraz?- Neznáme číslo. Trocha divné, chvíľu som rozmýšľala, či to zdvihnúť no nakoniec som sa rozhodla a zdvihla som telefón. "Áno?" "Ahoj Y/N" keď som počula ten hlas tak mi skoro vypadol telefón z ruky. Hneď som vedela o koho ide. Chvíľu som bola ticho. Nakoniec som odvrkla "Čo odomňa chceš a s kade máš moje číslo" "Tak predsa si namňa nezabudla hehe. Chcel som len pozdraviť" Síce som ho nevidela no aj tak som vedela že sa uškŕňa. "s kade máš moje číslo" povedala som chladným tónom. "To teraz nerieš" "Daj mi pokoj" povedala som naposled a zvesila telefón a rýchlo vybrala sim kartu. Bol to on. Bola som s toho telefonátu strašne zaskočená a už som viac nemohla zaspať. Dala som si lieky na ukľudnenie a potom som si pustila nejake seriáli.

Pozrela som sa na hodiny, bolo 11:23. Vstala som z postele spravila rannú hygienu a išla som si robit raňajky. Keď som dojedla, musela som napisat shinsovi. Nemohla som myslieť na nič iné ako na ten telefonát a preto som sa s ním o tom potrebovala porozprávať. Dohodli sme sa že sa stretneme o 14:00 v parku.

Bola som na ceste do parku no po celú dobu som mala taký ten.. zvláštny pocit. Taký ten pocit že niečo neni v poriadku alebo že vas niekdo sleduje.. asi som už moc paranoidná. Dorazila som do parku a Shinso ma tam už čakal. "Zas meškáš" povedal. "prepaač " ospravedlnila som sa mu pretože ma to naozaj mrzelo. "to je v pohode" pousmial sa a išli sme ďalej. Išli sme do našej obľúbenej kaviarne a tam sme si sadli a objednali. So shinsom sa poznáme už od detstva, je to moj najlepší a.. vlastne aj jediný priateľ. Strašne mi na ňom záleží nikdy ho nechcem stratiť. Môžem sa mu zdôveriť s uplne všetkým je to jediný človek ktorému dôverujem.

Shinso: Takže bol to on hm?
y/n: Yo...
Shinso: Čo si myslíš že chce?
y/n: Neviem.. ale nebude to nič dobré
Shinso: Dávaj si na seba pozor vieš čoho všetkého je on schopný.
y/n: hej..
shinso videl že sa o tom moc rozprávať nechcem preto račej zmenil tému aby ma rozveselil, čož sa mu aj podarilo.
Shinsou pohľad:
y/n vyzerala že sa koli tomu dosť trápny a nechce to rozoberať, preto som to nechal tak a snažil sa ju nejak rozosmiať a nakoniec sa mi to aj podarilo. Doniesli nám tú kávu a my sme sa popri pití rozpravali a smiali. Išli sme už z kaviarne preč a ešte sa prechádzali po parku a meste. Y/n je moja najlepsia kamaratka a mám ju veľmi rád.
Shinso: hey
y/n: ?
Shinso: Nechceš ísť spať kumne?
y/n: *potešilo ma to predsa len sa dosť bojim byť sama najmä teraz* jasné, prečo nie- ak ti to nebude prekážať
Shinso- tak poď

tvoj pohľad:
Šli sme ku Shinsovi domov. Prišli sme tam a šli sme do jeho izby. Bola som u neho už veľa krát takže to tam poznám. Potom sme sa proste ďalej rozprávali a smiali hrali sme rôzne hra na jeho ps4 a pozerali filmy. Už boli 3 ráno, najvyšší čas ísť spať. Lahľi sme si a ja som zaspala v jeho náručí

okkejjj takže ďalší diel hotový UwU tento je trocha dlhší ako ten prvý a dieli budú asi dake takéto dlhé tak dúfam že spokojný a nový diel sa páči😼🥀🔥