Nezastaviteľní [Coming Soon]

Prológ

Na špinavé okno dopadali kvapky dažďa. Silný vietor narážal do chatrnej konštrukcie budovy. Vietor šľahal do stien a uvádzal do pohybu zrniečka piesku. Plesnivé steny sa húževnato bránili vetru.

Na štrkovej ceste zastal elegantný čierny Rolls-royce. Vystúpil z neho vysoký muž v sivom obleku. Ľavou rukou si automaticky uhladil šedivé vlasy a tou druhou si vyrovnal sako. O chvíľu pri ňom zastal zašpinený jeep. Vystúpil z neho muž oblečený v bielom dišdáša s oranžovo-zelenou čelenkou. Formálne si podali ruky a pobrali sa za mužom ktorý k ním medzitým prišiel.

Vošli do ruiny a zvedavo sa obzerali. Prvá a zároveň jediná miestnosť sa skladala z bielej pohovky a kresla, kancelárskeho stolu a stoličky. Šedivý muž sa nervózne obzeral.

,,Sadnite si," vyzval ich neznámy sediaci v kresle. Prisadli si k mužovi, ktorý tu bol ešte pred nimi.

,,Ďakujem, že ste ma poctili svojou návštevou," pokračoval ďalej, no prerušil ho Arab.

,,Jamal Ahmed al-Chajját, teší ma. Konečne osobne," podali si ruky. Jamal sa otočil na muža vedľa neho.

,,Vy ste Dr. Godstone ak sa nemýlim." Nastalo podávanie rúk a po ňom sa chlap sediaci v kresle znova dostal k slovu.

,,Sokolov nestihol prísť. Ospravedlnil sa a zásielku poslal. Je tu," ukázal na kontajner umiestnený v rohu izby.

Obrátil sa na šedivého muža žmoliaceho si ruky.

,,Vy ste na tom ako?"

,,Je to zaistené," odfrkol.

,,Čože ste taký nervózny?"

,,Viete si predstaviť ten škandál keby to zistia? Mohol by som byť rád za väzenie!" vyštekol.

,,Ponúkol ste sa sám, zodpovedajte si za to sami a nešírte negatívne vlny. No dobre vyriešime to hneď. Pán doktor?" vyzval muža okolo päťdesiatky.

,,Tu je to," vytiahol malú fľaštičku a vyzdvihol ju do výšky.

Držal ju v pevnom zovretí. Vnútri nej sa nachádzala len jemne zakalená voda, teda tak mohla vyzerať očami bežného človeka. On poznal jej hodnotu a prácu, ktorá stála ľudí kým sa ju podarilo vytvoriť. Práve preto ju opatrne schoval do bezpečia svojho kufríka.

Debata pokračovala a po pol hodine sa všetci zberali na odchod.

,,A vy pán Ahmed?" ozval sa muž z kresla.

,,Všetci na svojich miestach,"odpovedal s istotou.

,,Dúfam že ste nezabudli na to, že som profík."

,,Ani vo sne. Ste až príliš spoľahlivý."

V dobrej nálade vyšli von a porozhliadali sa po tmavej oblohe plnej hviezd. Pod rúškom tmy sa na svahu zatrblietala oceľ.

Obďaleč pristál vrtuľník a Jamal spokojne pokýval hlavou. Aj pre ďalšieho návštevníka prišiel odvoz a vnútri svojho drahého auta si vydýchol.

Nepomyslel na to že toto auto môže uprostred planiny vyvolať nechcený záujem. Bol príliš zahľadený do seba samého.

...............................................................

Vnútri si neznámy chlap znova sadol za kreslo, ktoré po jeho odchode udržalo príjemné teplo.

,,Musím s vami prebrať ešte jednu vec, pán doktor."

Pohodlnejšie sa usadil a vyrozprával mu svoje plány. Za dverami počúval ich rozhovor niekto ďalší.

,,Toto odo mňa nemôžete čakať! S takýmito vecami nechcem mať nič spoločné!" rozhorčil sa vedec.

,,Ste si istý?"

,,Na 100%," tvrdo naňho hľadel.

,,V tom prípade..."

Ozvala sa tichá rana a v zápätí sa otvorili dvere. Dnu vošiel mladý doktor. S vyrovnaným pohľadom hľadel na muža držiaceho zbraň.

Do ticha sa ozval slabý hlas. ,,Vy ste o všetkom vedeli Marksman. Ste hnusná špina!" poležiačky vyriekol svoje posledné slová predtým ako naposledy vydýchol.

,,Teraz to závisí na vás, pán Marksman." vrah oprel svoj zrak o tlmič nasadený na pred chvíľou použitej zbrani.

,,Aspoň Jevgenij nikdy nesklame," pousmial sa.

Moja srdcovka je späť 😊 😁 Dnes som sa rozhodla vydať tento príbeh keďže mám narodeniny a vždy som sa toho bála ale nakoniec som sa rozhodla, že ho sem dám a urobím si radosť pretože je jedno koľko budem mať reads,votes a pod. Ide o to aby ma to bavilo a naplňovalo, ten pocit keď sa do toho ponoríte.. To chcem odkázať vám všetkým.

A ešte chcem poďakovať CleoDeFuego za to, že si mi ukázal ten pravý zmysel wattpadu❤ Ďakujem ti za všetky roky čo ťa mám :)) a tak isto NataliaBoskova ❤

~Stevie~