Do not leave me!

Kapitola 2.

Kya

"Len mi nehovor, že si to nezohnala", prebodol ma pohľadom Jacob. Prekrútila som očami, a spokojne vydýchla dym z cigarety.

"Nie, nezohnala, zohnaj si to sám," štekla som na neho. Oprela som sa o skriňu. Jacob sedel na posteli a húlil trávu, zatiaľ čo ja som sedela na zemi opretá o starú drevenú skriňu a vydychovala sivý dym.

"Nebuď nahnevaná, len som sa pekne pýtal."

"Však dobre, Jacob, len ma to vytáča. Už som ti to 2x zohnala. Vieš, že ma otec zabije, a o mame ani nehovorím, keď to zistia," povedala som.

Zasmial sa a ja som sa na neho pozrela nechápavým pohľadom, "ale však to zhoď na mňa. A problém vyriešený."

Mávla som nad ním len rukou. Niekedy bol príšerný.

"Cítim trávu!", vtrhla mi Candase do izby.

S Jacobom sme sa na seba s úsmevom pozreli. Obaja sme ju nenávideli.

"No a čo? Mám ti pogratulovať, že máš výborný čuch?", povedal sarkasticky Jacob a ja som sa zachichotala.

"Jeeej, hehe, ahoj Jacob," začala. Počas toho si trikrát prehrabla vlasy a nezabudla zažmurkať tými jej umelými riasami.

"No nehraj sa na princeznú," odvetila som.

"Ty krava, nenavážaj sa do mňa, lebo to poviem, že Jacob húlil u teba v izbe!", začala sa mi vyhrážať. To ale Jacob nenechal tak. Presne vedel, čo má robiť. Žmurkol na mňa, postavil sa a začal, "to by si ozaj mňa bonzla? Candase to ozaj?", hovoril a priblížil sa k nej. Potiahla som si z cigarety a ďalej sledovala to divadielko.

Objal ju zozadu, "ale noták srdiečko. To by si mi neurobila, však?", opýtal sa jej a Candase potriasla hlavou.

"Tak vidíš miláčik", dal jej ruku do vlasov, "a teraz necháš mňa aj Kyu napokoji, že?", pustil ju a ukazovák jej priložil k perám. Počula som, ako Candase ťažko preglgla.

"Á-áno, Jacob, ne-nepoviem to.", povedala a oblízla si prsty. Zaľúbeným pohľadom sa pozrela na mňa. Asi si uvedomila, čo sa stalo, na opätku sa otočila a utiekla do svojej izby.

S Jacobom sme si ťapli a spustili sme totálny záchvat smiechu.

"Neverím, že ona to zobrala vážne," odvetil pomedzi smiech.

"Kámo, bol si úžasný, ona ti to zbaštila aj s navijakom. Hovorím ti, že je do teba."

"A ty si ozaj myslíš, že by som o takú oprel bicykel? Umelá bárbinka," povedal a ja som sa začala smiať ešte viac.

"Ale však ja vraj nie som jej typ, vraj ona ide na blondiakov, tak neviem, čo na jej papieri krásnych chalanoch, robím aj ja, veď mám čierne vlasy." Nedopovedal, lebo som mu skočila do reči.

"Ale máš také nádherné zelené oči, ktoré ti žiaria.", povedala som. "Zeleno-modré, pozor na to!", skríkol po mne a my sme sa začali smiať.

"Nejdeme von na skate?," opýtal sa keď dohúlil.

"Poďme," vzali sme si skateboardy, zamkla som izbu a Jacob sa zošmykol dole zábradlím.

Vybrali sme sa do ulíc podvečerného Berlína.

°°°

"Pizza?", opýtal sa Jacob, keď sme zastavili pri menšej pizzerií na rohu ulice.

"Jasné, že ma nepoznáš, dám si ale neviem akú," pozrel sa na mňa nechápavo. Obaja sme naraz vykríkli, "Však predsa Gazdovskú!"

Gazdovská je naša obľúbená.

Jacob mi ako pravý gentleman otvoril dvere, a ja som poďakovala a vstúpila.

Môj pohľad zaujala Candase, ktorá sa na mňa mračila aj s jej ďalšími namyslenými kamarátkami. Zrazu niečo zašepkala a všetky oči od jej stola na mne. Začali sa chichotať. Usmiala som sa a smelo vykračovala ruka v ruke s Jacobom.

Robili sme to tak stále, keď bola po blízku Candase. Vedela, že medzi nami nič nie je, ale ten jej žiarlivostný pohľad sa nám s Jacobom strašne páčil a musím povedať, že sme sa v tom vyžívali.

Prišla čašníčka a Jacob objednal pizzu a víno.

"Víno?", opýtala som sa ho, keď čašníčka odišla. Nezvykli sme piť.

"Ale veď máme rande!", povedal hlasnejšie, aby to počula Candase a jej fancy girls a žmurkol na mňa.

Ja som to hneď pochopila a vyčarila som diabolský úsmev. Medzi mnou a Jacobom nič nebolo. Obaja sme neriešili vzťahy. Obaja sme nemali ešte ani jeden vzťah, a to mám 20 rokov a Jacobovi ťahá pomaly na 21.

Čašníčka doniesla pizzu a víno, overila si naše občianske preukazy a my sme si štrngli.

Candase a jej dievčatá prešli okolo nás, samozrejme, že jedna ma narokom kopla. Asi si myslela, že to nebudem cítiť.

"No takže moja zlatá, dávaj pozor do koho kopeš, pretože môžeš prejsť pár metrov a budeš ležať v kaluži krvi," povedala som jej a sarkastický sa usmiala.

"Pre-pre-prepáč," povedala a rýchlo sa spakovala preč. Už som len počula Candase, ako jej hovorila, že jej nič neurobím, lebo som slabá a nič nedokážem. Skríkla som na nich, "aby ste neboli prekvapené," a Jacob radšej zmenil tému, čím urobil dobre. Mám výbušnú povahu, som bitkárka, ale som ochranárska k ľuďom, ktorých mám rada. Čo je v mojom prípade iba Jacob.

On je rovnaký. S Jacobom sme dojedli, zaplatil, ale nechýbala hádka o tom, kto bude platiť a išli sme sa skateboardovať.

Po ešte asi hodine skateboardovania ma odprevadil ku mne.

"Neprespíš u mňa?", opýtala som sa ho. Spával u mňa dosť často, mávali sme filmové večery, ohovárali sme, húlili a fajčili alebo v noci išli von.

"Prepáč. Chcem sa vyhnúť trošku Candase oblúkom. Strašne má tá piča sere. Jak rád by som ju zmanipuloval a chcel s ňou "akože" chodiť. Odpykala by si to všetko, čo ti urobila. Pykala by, za to všetko.

"Nechaj ju tak. Ona sa nepoučí, navyše, je to riadna kurva, ani by ti nebola verná počas vzťahu.", povedala som a hodila sa mu do náruče.

"A ty si ozaj myslíš, Kya, že ja by som s ňou chodil. Bolo by to hrané," objal ma pevnejšie a do ucha mi zašepkal, "mám plán."

"Napíšem ti ho," pustil ma a zamával mi.

Odmávala som mu a už som iba sledovala, ako mizne v tme a jeho silueta sa vzďaľuje.

Vstúpila som do domu. Mama pozerala televízor, a otec ležal vedľa nej.

Boli to stále moji blízky, hoc ceny rodičia roka by nezískali.

"Ahojte, čo pozeráte?", opýtala som sa ich. Odzdravili mi, a trošku sme sa zakecali.

Síce sa prejavili moje stavy, kedy by som otca najradšej zabila. Stále ho nenávidím, ale musím povedať, že ho aj mám trošku rada, prežila som s ním aj pekné chvíľe, aj keď viac bolo tých hnusných.

Napríklad ako bol alkoholik, keď som mala 6. Candase mu bola stále prednejšia. A stále je. Kopla som do gauča a pobrala sa do izby.

"Kya! Prestaň kopať do toho gauča.", okríkol ma otec.

"Teba počúvať nebudem, ty kokot!," odpovedala som mu a zamkla sa v izbe.

Otvorila som nočný šuflík a vytiahla cigarety. Sadla som na parapet a zapálila si.

Nechápem mamu, dala mu ďalšiu šancu. Stále nechápem na čo. Ale to, že ma zbil, za tie grafity, keď som mala 16, neriešila.

Nechápem, ako mohla s takým alkoholikom ostať. Ja nepijem často, ja som skôr na víno, ale napríklad Candase dal úžasný príklad do života. Chodí domov opitá dosť často.

Sedela som na parapete a poťahovala dym z cigarety. Aspoň niečo ma upokojí. Pozerala som sa na nočnú oblohu.