„Konečne doma“ celá šťastná som sa zvalila na posteľ. Zapla som si notebook a pozrela či mi otec niečo neposlal. Našťastie nič. Pustila som si čo najhlasnejšie hudbu. „Vy trpte moju hudbu keď ja v noci nespím kvôli vašim vzdychom“ so smiechom v hlase som poklepala po stene kde na druhej strane boli susedia. Vztiahla som si zo šúflíku čisté veci a zamierila rovno do kúpeľne. Tam nebola hudba moc počuť tak som šla pohľadať repárky. Po asi dvadsiatich minútach som ich konečne našla a spokojne pripojila k notebooku. Pootočila som kolieskom na reprákoch a tým zhlasila hudbu. Spokojne som vliezla do kúpeľne a pustila na seba prúd teplej vody. Vtom začala hrať jedno z mojich najobľúbenejších piesní Bring me the Horizon - Drown.
Who will fix me now?
Diven in when I´m down?
Save me from myself
Don´t let me drown
Who will make me fight?
Drag me out alive?
Save me from myself
Don´t let me drown
Spievala som na celú kúpeľni refrén pesničky. Zdalo sa mi že niekto zvoní. Neriešila som to však mám hudbu hrozne nahlas aby som niečo počula. Vyliezla som zo sprchy, omotala okolo seba uterák a šla do izby. Znovu sa mi zdalo že niekto zvoní tak som si rýchlo obliekla spodné prádlo a hodila na to župan. Otvorila som dvere a tam stál môj “úžasný“ sused. „Dobrú deň, prosím vás mohli by ste tu hudbu trošku stíšiť moju manželku z toho hrozne bolí hlava“ slušne prehovoril. „Zabudnite, si myslíte že keď vašu manželku balí hlava tak ja budem kvôli nej stišovať hudbu a keď ja chcem sprať tak vy budete jebať? Žiadne také na to rovno zabudnite!“ okríkla som ho a zabuchla mu dvere pred nosom. Pozrela som sa do kukátka (poz.autora: myslím to čo je na dverách a pozeráte sa cez to na chodbu :D) aby som zistila ako sa tváril. Tváril sa presne podľa môjho očakávania. Vyvalené oči na dvere a úplne nechápavý výraz na tvári. Ja som sa iba zákerne usmiala. Podišla som k reprákom a na provokáciu ešte viac zhlasila hudbu. Vrátila som sa k dverám a znovu sa pozrela do kukátka že ako sa tvári. Bol hrozne naštvaný. Nie je to prvý krát to som ho naštvala ale teraz bolo vidno že mu rupli nervy. Keď začal znovu zvoniť vedela som z jeho výrazu tváre presne čo urobí ak otvorím dvere. Jednu mi vrazí. Pri výcviku som sa naučila určiť čo ľudia spravia podľa ich výrazu tváre. Ako som otvorila dvere jeho ruka sa približovala k mojej tvári. Lenže ja som bola rýchlejšia. Chytila som mu ruky, vykĺbila ju a pritlačila som ho ku stene na chodbe. „Ešte raz niečo podobné skúsiš a zabijem ťa“ povedala som čo najstrašidelnejším a najtajomnejším hlasom akým som vedela. On iba preglgol a kývol na znak súhlasu. Ja som ho pustila a vrátila sa do bytu. „Ak niekomu niečo povieš tak si ma neželaj“ povedala som a zaliezla do bytu. Pozrela som sa cez kukátko a videla stáť na jednom mieste ako keby ho tom niekto prilepil. Ani sa nepohol bolo vidno že sa bojí. A to som aj chcela dosiahnuť. Hádam ma už nechá tak. Vypla som hudbu a pokračovala v chystaní. Pozrela som sa na mobil a všimla si 4 zmeškané hovory od oca. „Počkám kým mi zavolá alebo mu zavolám ja?“ povedala som nahlas len tak pre seba. Dosť často rozmýšľam a uvažujem nahlas. Mobil v ruke mi začal vibrovať. „Prosím“ zdvihla som hovor a čakala na reakciu oca. „No konečne! Prečo nezdvíhaš mobil?“ z jeho hlasu polo počuť že je naštvaný. „Prepáč niečo som tu riešila so susedom“ uchechtla som sa. „Hádam si mu nič nespravila nepotrebujem mať zbytočné problémy s nejakým kreténmi.“Jeho hlas znel už pokojnejšie. „Nie neboj a prečo mi vlastne voláš?“ spýtala som sa s nádojov že mi práve teraz nedá nejakú úlohu keď konečne idem s babami po dlhom čase von. „Mám pre teba ďalšiu úlohu.“ Povzdychla som si. „Je to chalan asi o 3 roky starší od teba“ začal. „Je to jeden z tých rozmaznaných deciek ktorý má zazobaných rodičov?“ spýtala som sa. „Áno je.“ Hm začína sa mi táto úloha celkom páčiť. „Fotku a adresu baru v ktorom ho nájdeš som ti poslal mailom. Je mi jedno ako ho zabiješ nech len zajtra nie je nažive“ dopovedal a pípol hovor. Hm to by sa dalo nejako spojiť s naším nočným výletom. Sadla som si na posteľ a dala si notebook na kolená. Pozrela som si správu od oca. „Takže vysoký 185 centimetrov, hnedé krátke vlasy a zelené oči“ čítala som nahlas popis čo mi poslal otec. „Volá sa Andy.“ Zaujímavé že mi nenapísal priezvisko ale hádam ho nájdem. Prečítala som si adresu baru. „Jo bol to ten do ktorého sme mali dnes ísť“ vykríkla som nadšene. Ešte som si stiahla fotku do mobilu, zaklapla notebook a išla sa chystať. Moje tmavohnedé vlasy som si jemne natočila. Dala som si špirálu a linku. Make up nepoužívam ten používajú iba štetky a ani ho navyše nepotrebujem pleť mám dobrú aj bez neho. Vošla som do skrine a rozmýšľala som čo si oblečiem. Najlepšie by bolo niečo pod čo dobre skryjem svoje nože. Padli mi do oka čierne šaty na ramienkach. Boli voľnejšie a tesne nad kolená takže sa pod ne dobre schovajú nože. Mali výstrih do tvaru V. Rozmýšľala som či si dám aj silonky keby mi bola náhodou zima ale nakoniec som si ich dala aby mi kožený obal v ktorom boli nože nezodral kožu na stehnách. Obula som si čižmy do každej som strčila jeden väčší nôž. Ešte som si rýchlo vymenila kabelky a naposledy sa pozrela do zrkadla či mi náhodou nejaký nôž nevidno a upravila si vlasy. Nebolo vidno nič. „Dnešok si poriadne užijem“ povedala som s diabolským úškrnom na tvári, zamkla byt a vydala sa za babami.
Takže tu máme novú časť :D pôvodne to mala byť jedna ultra dlhá ale potom som to rozdelila na dve časti to znamená že nová časť bude aj zajtra :D ja viem že je to nudné ale ukážte mi nejakú poviednu v ktorej sa deje niečo hneď od začiatku?? :D ale s tou 3 časťou čo bude zajtra som fakt spokojná :D a ako vždy ospravedlňujem sa za chyby snažila som sa to po sebe aj opraviť ale tak pochybujem že je to dobre :D
VOUS LISEZ
Black Widow
FanfictionAj najnecitlivejšieho a najobávanejšieho zabijaka môže zmeniť láska.
