smutný deň 😔

16 2 0
                                    

Je druhý deň. Ja stále ležím v posteli. Zach už je hore a Lucas tiež. Pozrela som sa na hodinky. Je 9:38. Čas vstávať. Vstala som z postele a šla som sa umyť. Nebola som jediná ktorá vstala neskoro. V kúpeľni som stretla Tate.
"Dobré ráno,Amanda"
"Dobré aj tebe"
"Ako si spala?"
"Dalo sa čo ty?"
"Tiež. Čo ty je?"spýtala sa ma a pozrela sa mi do očí
"Nič prečo?"
"Máš  červené oči. Ty si plakala?"nemohla som jej povedať že som plakala. Celú noc som preplakala.
"Nie"
"Prestaň klamať. Vidím že si plakala. O čo ide?"
"O nič nechaj tak"chcela som vyjsť z kúpeľne no ona ma chytila za ruku
"Povedz"
"Vážne mi nič není"
"Amanda. Von s tým"
"Plakala som"
"Prečo?čo sa stalo?"
"Ide o záležitosť spred dvoch rokov. Nerieš ju"
"Akú?"
"Dnes by mi dal Marcus 19"
"Počkaj aký Marcus?"
"No veď Marcus. Môj ex ktorý umrel pred dvoma rokmi"
"Aha. A to preto si plakala?"
"Áno lebo mi prišlo ľúto že už tu nie je. Chýba mi"
"Neplač. To bude dobré"a objala ma. Vážne sa neviem zmieriť s tým,že tu Marcus nie je. Je tu bez neho prázdno.
"Idem sa prezliecť. Zvládneš to?"spýtala sa
"Áno v pohode"
"Fajn"ona išla a ja som sa umyla. Keď som prišla do izby bol tam Zach. Síce som už neplakala ale mala som stále červené oči. Ako mu to vysvetlím?
"Už si hore?"spýtal sa
"Áno"
"Am?"moja prezývka z detstva
"Áno?"
"Čo je s tebou?"
"Prečo?"
"Máš červené oči. Kto ty ublížil?"
"Nikto"
"Prečo si plakala? čo sa stalo?"
"Marcus by dnes mal 19"
"Aha to preto?"
"Áno. Chýba mi"
"Ja viem že je to ťažké"dostala som objatie. Dneska tých objatí budem mať veľa.
"Chceš byť sama?"
"Zatiaľ áno"
"Dobre tak ťa nechám"
"Kde je Lucas?"
"Lucas je dole"
"Ako sa má?"
"Dobre"
"Za chvíľku prídem a nakŕmim ho"
"Dobre"
"Zachy?"
"Áno?"
"Milujem ťa"
"Ja teba tiež"pobozkali sme sa. Keď išiel preč z izby zo skrine som si vybrala veci. Keďže je dneska smutný deň,vybrala som si

 Keďže je dneska smutný deň,vybrala som si

¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.

Namaľovala som sa a šla som dole. Ešte som si vzala vak do neho dala veci a šla dole.
"Dobré ráno"pozdravila som sa
"Dobré"odpovedali mi všetci. Sadla som si za stôl a najedla sa. Ku mne sa postupne začali pridávať ostatný.
"Kam máš namierené?"spýtal sa Daniel
"Idem za mamou. Chcem si ísť po veci"
"Po aké veci?"
"Chcem sa sem presťahovať"
"Čože?nebude nás tu veľa?"
"Ako veľa?Amanda tu môže bývať či chceš či nie a bodka"povedal Zach
"No áno ale počítaj že sme ostali už len my a ešte vaše dieťa"
"Dobre vieš čo nechcem sa tu s tebou hádať. Amanda tu bude bývať a basta"Jack sa odsťahoval ku Gabbie,Christi a Corbyn si kúpili nový dom a ostali sme tu len my - Jonah,Tate,Daniel,Iza,Zach,ja a Lucas.
"Vieš čo aj tak si myslím že by ste sa mali odsťahovať vy. Veď sa tu nezmestíme"začal znovu Daniel. Bolí ma z neho už hlava.
"Akože čo tým chceš povedať?Amanda tu nemá miesto alebo čo?"
"Má ale je nás tu vážne veľa"
"Ti si hovor a myslí čo len chceš ale Amanda tu bude mať vždy miesto lebo mi porodila syna"
"Áno ale nie ste schopný sa odsťahovať. A ti sa nesprávaš ako chlap že ju nepožiadaš o ruku"
"Mám to v pláne"Myta mala pravdu. Zach ma chce požiadať o ruku. Myslela som si,že to bude prekvapenie a nie že mi to povie takto.
"Zach!"skríkol Jonah
"Čo zas?!"
"Amanda"Zach sa pozrel na mňa a v jeho očiach som videla,že ľutoval to čo povedal. Už to nevráti späť.
"Ha a si to posral kamaráde"smial sa Daniel
"Áno posral a všetko len kvôli tebe!"
"Dosť stačí!odchádzam!"povedala som. Nemohla som ďalej počúvať ich hádky. Hádajú sa skoro stále.
"Láska počkaj"
"Čo ešte?!"
"Prepáč"
"Za čo?"
"Že sme sa hádali"
"Za to nemôžeš ale najviac ma mrzí to,že si sa preriekol"
"Viem malo to byť prekvapenie ale Daniel všetko pokazil"
"Nechaj to tak"
"Prepáč"
"Vravím ty že za to nemôžeš"
"Môžem. Mám na tom podiel aj ja"
"Prestaň"musela som ho objať. Nemám rada keď sa obviňuje za to,za čo nemôže. Za hádku môže Daniel. A nechcem,aby bol smutný.
"Hneváš sa?"
"Na teba?nikdy. Skôr ma štve Daniel"
"Aj mňa ale čo už. Ideš za mamou?"
"Áno a potom zájdem za Jackom a na cintorín"
"Za Jackom?"
"Chcem pozrieť malú"klamala som. Nechcela som vidieť malú ale jeho. Odkedy sa odsťahoval nikto ma v dome nemá rád. S Danielom si nerozumiem,Tate a Iza spolu kecajú,Jonah je s Danielom a Zach je s nimi. Jack bol jediný,ktorý sa mi venoval. Corbyn tiež. Strašne mi chýba Christi.
"Aha dobre. A pôjdeš na hrob Marcusa?"
"Áno"
"Nemám ísť s tebou?"
"Nie netreba"
"Vážne?"
"Áno zvládnem to. Ti sa zatiaľ postaraj o malého"
"Ako chceš. Dávaj si pozor"
"Budem"pobozkala som ho a objala
"Ahoj"
"Ahoj"začala som sa prechádzať. Ako dlho som už doma nebola?odkedy sa narodil malý. Mama so mnou síce bola po narodení ale to len krátko. Nestihli sme ani spolu pokecať. Prišla som pred dom. Začalo mi biť srdce. Mám strach. Čo asi povedia keď ma uvidia? zaklopala som. Otvoril otec.
"Kto by len teba čakal?"
"Ahoj"
"Ahoj miláčik môj. Poď len ďalej poď dievčatko moje"keď som vošla otec sa začal pozerať von. Asi čakal aj Zacha s Lucasom.
"Si tu sama?"
"Áno sama"
"Kde máš sprievod?"
"Doma"
"Vitaj"objal ma
"Ďakujem"
"Kto prišiel?"spýtala sa mama a prišla z kuchyne
"Amanda"
"Am?ti čo tu?"
"Prišla som si pre veci"
"Vitaj zlatko"objala ma tiež a dala mi pusu na tvár
"Kde máš chalanov?"
"Chalani ostali doma"
"Aha. Poď si sadnúť"prišli sme do obývačky
"Pre aké veci si si prišla?"
"Pre nové"
"Zas nové?ale veď Amanda pred nedávnom si si vzala ďalšie"
"Viem alečo mám robiť?som mama tak preto"
"A okrem veci?"
"Chcem vám niečo povedať"
"On chce druhé dieťa?"spýtal sa otec
"Ale Edgar prosím ťa. Ako ťa to mohlo napadnúť?"
"Pri Zachovi človek nikdy nevie"
"Nie nechce"
"Idete sa brať?"
"Ani to nie"
"Tak čo?"
"Idem sa k nim sťahovať"rodičia ostali bez slov. Asi sa netešia.
"Čo je?"
"Čo si práve povedala?"spýtal sa otec
"Že sa idem sťahovať k chalanom"
"Akože sťahovať?"
"Navždy"
"Ale zlatíčko to nepôjde"
"Prečo by to nemalo ísť?"
"Lebo je vás tam viac. Nevôjdete sa tam"
"Bože mami už hovoríš ako Daniel. Nechceš si ho adoptovať?ste úplne rovnaký"
"Tak ako on mi príde že má asi najviac rozumu"
"Presne toto hovorí aj on. Za prvé nie sme tam úplne všetci lebo Jack išiel ku Gabbie a Christi s Corbynom už bývajú spolu. Za druhé ja chcem byť so svojou rodinou"
"Ale veď mi sme tvoja rodina"povedal otec,"ti považuješ za rodinu úplne cudzích ľudí?"
"Aj oni sú moja rodina a Zach s Lucasom zvlášť"
"Och prečo považuješ Zacha za svoju rodinu?veď ťa ani nepožiadal o ruku"
"Pracuje na tom"
"Dobre nehádajte sa. Amanda ja si myslím že to nie je dobrý nápad"
"Prečo by nebol?ti ma chceš od Zacha oddeliť?"
"Nie to vôbec nie ale mala by si s tým počkať či sa niekto neodsťahuje"
"Nemám záujem o vaše blbé rady! Nechajte si!ja budem bývať s kým chcem a kde chcem a vy mi nebudete rozkazovať!"povedala som a utiekla hore. Keď som otvorila dvere od mojej izby šla som odpadnúť. V mojej izbe bola Jennifer jej kamarátky a mali MOJE veci. Na sebe mali moje šperky,moje oblečenie mali moje maľovátka a prezerali si moje časopisy.
"Halo?to čo je?"
"Amanda?ti čo tu?"
"Ja tu bývam a toto je stále moja izba. To čo toto má znamenať?"
"Nič. Mama povedala že si mám tvoju izbu nechať. Vraciaš sa späť?"
"Neboj sa nevraciam len si idem pre veci"
"Počkať pre aké veci?kam ideš?"
"Sťahujem sa"
"Kam?kde?ku komu?prečo?"
"K Zachovi"
"To im nebude vadiť?"
"Počúvaj to že tebe a Ryanovi to nevyšlo neznamená to že to nevyjde ani nám. Zach sa náhodou tešil že tam budem s jeho synom bývať"Ryan a Jennifer sa rozišli pred 3 mesiacmi
"Ryana mi nespomínaj a si snáď hluchá?povedala som že im takže tým myslím aj chalanov"
"Chalani sú s tým o.k."
"Aha"vzala som si len to najnutnejšie (zatiaľ)a šla som dole. V obývačke nikto nebol. Otec bol s mamou v kuchyni.
"Tak ja idem!"zakričala som. Nikto sa neozval. Do očí sa mi nahrnuli slzy ale v duchu som si hovorila že to zvládnem. Asi im nebudem chýbať. Obula som sa a šla som k Jackovi.
Toto je najdlhšia časť akú som doteraz napísala. Má 1505 slov. Klobúk dole pre mňa. Aký máte názor na túto časť?páči nepáči?píšte do komentárov. Čo by ste chceli nabudúce (okrem toho že Amanda bude u Jacka na cintoríne atď...)píšte vaše názory uvítam rada








In Too Deep(Zachary Dean Herron)Donde viven las historias. Descúbrelo ahora