11.časť

141 13 1
                                    

Tak to by sme mali."povedala Elena stojaca nad rozloženými stanmi."Trvalo to dlhšie ako som predpokladala ale...."dychčala.O chvíľu sa z blízkeho lesa vynoril Damon.S drevom v náručí a pobaveným výrazom na tvári podišiel k stanom a zhodil ho na zem.Elena sa naňho nechápavo pozrela."To chceš akože zakladať oheň?"Damon sa zaškeril a z vrecka vytiahol zápalky.Stefan ho však stihol zastaviť."Hej...je to veľmi riskantné.Niekto by nás mohol zbadať."Damon sa usmial a chytil Stefana za plece."Milý braček.Nachádzame sa v tej najodľahlejšej časti Virginie.Sto kilometrov odtiaľto nie je ani živá duša a ty sa obávaš,že nás niekto uvidí?" Stefan prikývol.Damon prevrátil oči a vyhlásil:"Počúvajte ma.Nikto nás neuvidí,tak sa hoďte do pohody....Nemám rád napätie."Zodvihol drevo a namieril si to k čistinke medzi stanmi.Poukladal ho na seba a podpálil.Chvíľu prikladal,potom sa postavil a vytiahol si z tašky klobásu.Napichol ju na palicu,ktorá ležala na zemi a sadol si na peň blízko ohňa.Elena naňho hľadela s otvorenými ústami.No Damon si ju nevšímal a ďalej si opekal klobásu.O 10 sekúnd sa z auta vyvliekla Caroline.Podišla k ohňu a začala si ohrievať skrehnuté ruky."Koľko je vôbec hodín?"opýtala sa a pozrela na Elenu.Tá vytiahla z vrecka mobil a oznámila."21:00.Mali by sme sa najesť a potom ísť spať.Zajtra nás čaká náročný deň."Caroline zazívala a sadla si na peň oproti Damonovi.Vystrela nohy a vzdychla.Alaric vyšiel zo stanu,sadol si k Damonovi a povedal:"Stany sú postavené.Teraz stačí vyriešiť len to,kto bude s ským.Takže?" Stefan podišiel k Elene,objal ju a oznámil:"Ja budem s Elenou.Nech sme spolu aspoň jednu noc." Alaric prikývol a pozrel na Rebeku,ktorá vyliezala z auta.Rebekah prevrátila oči."Tak fajn.Budem s Caroline."No tá začala protestovať."To v žiadnom prípade......Tak ok,ale mojich vecí sa nedotkneš." Becca prikývla."Fajn...Jeremy budeš sám alebo..." "Budem sám."odpovedal Jeremy.Damon sa postavil a opýtal sa:"Moment.A kto bude so mnou?" Nikto sa neozval."No vieš,keby som si bol istý,že ma v spánku nezabiješ...no nechcem riskovať."odpovedal mu Alaric a uškrnul sa.Damon sa usmial a opäť si sadol."Ako chcete.No radšej si poriadne zablokujte vchod do stanu.Možno budem chcieť spoločnosť."
"To by stačilo.Poďme jesť."uzavrela to Rebekah a napichla si na palicu špekačku.Sadla si vedľa Caroline a vopchala ju do ohňa.Chvíľu sa na ňu dívala,no potom ju vytiahla von.Elena sa len usmiala a sadla si veďľa Rebeky.Natiahla ruky k ohňu a vychutnávala si to teplo.Jeremy sa chvíľu díval do praskajúceho ohňa,no potom si sadol vedľa Eleny.Tá sa naňho usmiala a pozrela mu do očí.Bolo v nich odhodlanie,veľká láska no najmä strach.Chytila ho za ruku a ešte raz sa usmiala.Potom pozrela na Stefana stojaceho vzadu.Ten sa usmial a podišiel bližšie."Tak ako? Ostalo aj niečo pre mňa?"opýtal sa a pobozkal Elenu.Rebekah ukázala hlavou na klobásy ležiace pri ohni."Opiecť si ich musíš sám."dodala a vychutnávala si svoju porciu.Caroline zazívala a pozrela do praskajúceho ohňa."Čo bude ďalej? Zachránime Bonnie s Tylerom a potom čo? Necháme Klausa ďalej behať po svete?"opýtala sa so zúfalstvom v hlase."No,je dosť možné,že ich ani nenájdeme.Elenin braček sa o to postaral."povedal s úškľabkom Damon a zazrel na Jeremyho.Ten odvrátil pohľad a snažil sa ho ignorovať."Viete,keď som povedal,že si predo mnou zabezpečte stany...pre teba to platí dvojnásobne."dodal Damon a ukázal naňho fľašou."To stačí.Nemôžeš to už nechať tak?"opýtala sa Elena so zvýšeným hlasom.Keď Damon nič nepovedal,vydýchla si a pozrela na tmavú oblohu,posiatu hviezdami.Caroline urobila to isté a pousmiala sa.Jeremy zazíval."Nepôjdeš si už ľahnúť?"opýtala sa Elena.Damon nadvihol obočie."Čože? Veď je len 23:00."Elena naňho zazrela."Len?Možno pre teba...Nepočúvaj ho,Jer.V pohode choď.Hm?"Jeremy sa teda postavil a odišiel.Chvíľu ostalo ticho."Damon má pravdu."povedala odrazu Elena."Ďakujem..počkať v čom?"
Elena vzdychla a rukou si prehrabla vlasy."Klaus už tam nemusí byť.Pokiaľ ich tá recepčná skutočne varovala,môžu byť kdekoľvek."

Upírske Denníky po mojomOnde histórias criam vida. Descubra agora