Básne & Citáty & Texty

~nemá~

Ponorím sa do hĺbky ich očí,
zbadám ľudskou rukou veľa
nedotknutých končín.
Zasnežené pláne,lúky,
Ostrý vzduch prebodáva moje ruky,
Hrá sa s mojimi vlasmi,
Z diaľky počuť hlasy,koristi asi,
Strach opustil ma.
Aj keď prichádza tma,
Nebojím sa!
Stojím v strede lesa,
Zo zavretými očami ponáram sa,
Do okolia,do temnoty,
Do spevu vtákov až kým nepominie s
hlukom ľudskej zloty.
Ponáram sa hlbšie,
Hľadám v sebe zviera,
No vždy len tuhšie zovriem lístie okolo
seba.
Upadám do spánku,
V náručí zhrbenej vŕby,
Strážená vlkmi-ovládnutá ľuďmi.
Prechádzam sa proti prúdu,
Kde vody nikdy neubúda,
A nohy obuté v prirodzenosti.
Proti osudu
Kráčam a zabúdam
Na jasné zvyky,
Už viem len k svite mesiaca,
O koryte rieky.
Už som len nimi,
Ľudskosť vytratená,
V očiach plno zimy,
Chladu.
Teplo stúpajúce z mojich úst,
Vlhkosť mojich pier,
Zamrzajúca rieka,
Zvyšky prehratých ľudských hier.
Odstrčená ľuďmi-zachránená vlkmi...
Bolesť prešla,
Oči otvárajú sa,
A zvuky lesa,
Pomaly tlmí,
Ľudský krik.
Do hlbiny ponoriť sa,
Tam nepočuť zvuky lesa,
Nepočuť šum rieky.
A krv z bosých nôh rynie sa,
Pomaly,po kvapkách,
Stekajúcich do prameňov,
Až rieky,
V ktorej od hriechu zmývajú si ruky
Obyčajní ľudia...
Ako každý jeden,
Ktorý pominie v zabudnutí.
To ma núti,
Silnejšie zovrieť ruky,
Až kým nepovolia...
A posledný teplý vzduch,
Stúpa z mojich pier,
Už počujem len vlkov,
Ako mi hovoria,
Že ochránia navždy...
Zabitá ľuďmi-smútiaca za vlkmi.

Neznáme