Každý jeden z nás sme jedinými tvorcami nášho vlastného šťastia. Nikto nežije náš život za nás, za všetko sme zodpovední MY. No žiaľ, aj keď by sme veľmi chceli, aby bol život presne taký, ako by sme si ho predstavovali, niektoré situácie sa dajú veľmi ťažko ovplyvniť. A niektoré neovplyvníme vôbec.
Výnimkou som nebola ani ja a môj život. Pamätám sa, ako som bola malá a hrala som sa so svojou rodinkou na našej starej záhrade. Teraz na to len spomínam, aký jednoduchý život v tom momente bol. Neriešila som nič, iba ako postaviť hrad s formičkami, aby čo najlepšie držal, ako som sa hádala s kamarátkami o hračky alebo ako som hnevala mamu, keď som ešte nechcela ísť do postele.
Teraz som sa dostala do tej etapy života, ktorá sa volá dospelosť. Mám už osemnásť rokov a som plne zodpovedná za svoje rozhodnutia a skutky. Je len na mne, ako si zariadim svoju budúcnosť.
Volám sa Elizabeth, ale všetci ma volajú Lizzie. Študujem posledný ročník na strednej škole. Nasleduje otázka, čo plánujem ďalej? Ja som sa rozhodla pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Tak to by bolo na začiatok niečo o mne.
Je február a na začiatku tohto roka som si dala predsavzatie, že nebudem už ďalej riešiť to, čo sa udialo počas minulého roka. Mala som pocit, že odkedy začala pandémia koronavírusu sa mi svet pomaly obracal hore nohami. A možno to nebol len pocit. Ešte predtým, ako sa toto celé udialo, sme sa s rodinou museli druhýkrát sťahovať, pretože sme mali zopár rodinných problémov. Dúfala som, že po tomto období bude všetko tak, ako má byť.
,, Ahojte!😄 Rada vás vítam na mojom profile. Už niekoľko mesiacov som začala písať príbehy sama pre seba, ale povedala som si, že by nebolo zlé nejaký uverejniť. Budem rada za každé ohlasy, čo by napríklad trebalo vylepšiť, keďže som v tomto začiatočníčka. ☺️ Verím, že vás tento príbeh zaujme, a budem sa tešiť každému hlasovaniu a komentáru ☺️"
