Začiatok Februára 2020
Bolo obyčajné ráno ako každé iné. Zazvonil mi budík, ja som ho vypla, aby som si ešte na desať minút zdriemla.
,,Dokelu!!!" zakričala som na celý byt, pretože z desiatich minút sa zrazu stalo tridsať. Okamžite som vyskočila z postele a smerovala do kúpeľne, aby som sa stihla dať čo najskôr do poriadku.
,,Dnes to takto nepôjde..." povzdychla som si pred zrkadlom, kde som sa pozerala na svoj odraz strašidla. Moje vlasy vyzerali strašne. Ihneď som ich zopla do copu, hodila na seba mikinu, rifle a bundu a utekala na najbližší autobus do školy. Nemám školu ďaleko, väčšinou sa rada prejdem peši, ale dnes na to nebol čas.
Dvere na triede sa takmer rozleteli.
,,Prepáčte pani učiteľka, ja... ja som zaspala." Lapala som po dychu, pretože som sa cítila ako keby som práve ubehla maratón. To je tak, keď máte triedu až na štvrtom poschodí.
,,Elizabeth, to je za tento mesiac už po tretíkrát!" pozrela na mňa zamračene moja učiteľka slovenčiny. Nebola zlá, hoci pôsobila veľmi prísne. Chce nám len dobre, aby sme sa učili a úspešne ukončili strednú školu. Už od prvého ročníka nás ma vycvičených.
Sadla som si na svoje miesto, vedľa mojej kamarátky Sarah. Hanna, sediaca pred nami sa otočila a zasmiala sa: ,,No vitaj, už som si myslela, že dnes neprídeš."
Ja, Hanna a Sarah sme si v triede najbližšie, pretože s ostatnými si moc nerozumieme. Nie sme veľká trieda, no zvyšok mojej triedy je presne ten typ, ktorý nemusím. Jediné, čo okrem školy dokážu riešiť, sú chaty, kde sa opijú a sfetujú každý jeden týždeň. Samozrejme, nič proti nim, sú to predsa ich životy. Ale viem, že s niečim takým sa nechcem v živote stýkať.
,,Neskočíme po škole do Margottu?" spýtala sa Hanna. Mali sme práve prestávku. Margott bol náš obľúbený podnik, kam sme si veľmi často chodievali po škole sadnúť. Bola to malá kaviareň popri železničnej stanici, odkiaľ sme mali každá blízko na svoj spoj. Hanna bývala z nás asi najďalej, takže musela cestovať vlakom do svojej dediny. Sarah býva v dedinke neďaleko centra. No a ja? Ja bývam taktiež neďaleko centra, na jednom sídlisku, takže chodím z mesta mestskou hromadnou dopravou.
,,Samozrejme, celý deň mám chuť na ich úžasné karamelové latte!" zasnívala som.
,,Tak platí!" dohodli sme sa.
Porozprávali sme si novinky, dopili, zaplatili, a išli sme každá na svoj spoj. Zrazu mi cinkla správa na messengeri.
- Ahoj, čo keby sme sa cez víkend stretli? - Ander
S Anderom som si začala písať pred pár dňami, no ešte sme sa nestihli osobne stretnúť. Za ten čas sa mi zdalo, že si celkom dobre rozumieme. Preto som sa rozhodla, že by som ho rada spoznala aj viac.
- Ahoj, to by šlo. Mám voľno. - Odpísala som mu.
Bol už piatok, takže ako som došla domov, dala som si sprchu, uvarila čaj, zabalila som sa do deky pričom som zapla môj obľúbený seriál. Po dvoch dieloch som zaspala, ani som nevedela ako.
