Creepypasty (Horror Stories)

#3 Kým ste mladí

Moja prababka bola skvelá. Ako dieťa som k nej milovala chodiť na prázdniny. Vždy mala záhradu plnú kvetov, stromov a ovocia. To oči malého dieťaťa zaujme a páči sa mu to.

Môj priateľ si ju tiež veľmi obľúbil. Prababka má už 90 rokov, no telo i myseľ jej pracujú výborne. Najradšej si dá vždy večer pohár červeného vína, je to jej tradícia odkedy sa vydala. Vždy, keď s priateľom prídeme, prababka sa veľmi teší. Niečo chutné uvarí, pustí nejaké CD s ľudovou hudbou a tancujeme spolu.

Prababka tiež stále opakuje vetu ,, Kým ste mladí." Neberieme to nijak vážne, naznačuje tým, aby sme si užívali život, kým vládzeme a máme na to vek. Predsalen, prababka už si tak neužije mladické záležitosti ako my.

,,Babi, tak radi by sme sa s Markusom pozreli do Paríža. Veď vieš, Eiffelova veža, Notre Dam, príroda.." zasnila som sa pri jedení obeda.

,,Choďte drahí moji, kým ste mladí." usmiala sa.

,,Tiež by sme chceli ísť do Afriky, veď ich kultúra je dokonalá. " pokračovala som.

,,Choďte drahí moji, kým ste mladí." zopakovala prababka.

,,A na svadobnú cestu si asi zájdeme na Bali." pokračoval Markus.

,,Choďte drahí, kým ste mladí." opäť zopakovala.

Pripadalo mi to trochu divné, nezvykne to opakovať zase takto často. Ale asi nevedela, čo má k tomu dodať. U prababky sme dnes s Markusom spali, preto sme ju nechali nech si odpočinie a my zatiaľ oblečieme paplóny a vankúše. Prababka si klasicky zašla do špajze a vytiahla fľašu červeného.

,,To je domáce víno." pochválila sa babka a ukázala na fľašu.

,, To znie lákavo. Markus dáme si?" otočila som sa na svojho snúbenca.

,,Ja nie, ráno šoférujem, ale vy dve si pokojne dajte." povedal a hodil oblečený vankúš na posteľ.

Markus šiel do sprchy a ľahol si spať. Ja som s prababkou sedela ešte asi hodinu v obývačke a popíjali sme víno. Dopili sne celú fľašu a skvele sa pri tom zasmiali na historkách z detstva. Bol čas ísť spať. Prababku som pobozkala na líce na znak toho, ze jej prajem dobrú noc a sama son zaľahla behom sekundy.

Stále som sa však budila. Môj žalúdok mi dával najavo, že niečo nie je v poriadku. Asi mi nesadlo víno. Prevracala som sa na posteli ako by som mala nočnú moru až som to nevydržala a postavila sa, že sa idem vyvracať.

Na zárubni dverí som sa však zastavila. Prababka stále v obývačke a bola otočená chrbtom ku mne. Bože babi prečo nespíš, veď sú tri ráno! Chcela som že za ňou pôjdem a odvediem ju do postele, no všimla som si, že pred ňou na stolíku je jedna prázdna fľaša od vína a druhá plná nejakej priesvitnej tekutiny. Zarazilo ma to. Babka teraz pije víno? A zapíja ho čistou vodou alebo čo? Nešlo mi to do hlavy.

Zrazu vzala tú číru tekutinu a vliala do fľaše od vína tak, aby zabrala polovicu. Ten smrad sa rozniesol po celej izbe. Dezinfekcia. Čiže čistý vysokopercentný alkohol. Prečo to tam leje? Zo stola ďalej berie nôž a reže si ruku. Čože? Prečo to robí? Chcela som na ňu zakričať, rozbehnúť sa, no nešlo to. Zamrazilo ma a ostala som stáť ako stĺp. Krv, ktorá jej tielka po ruke začala vlievať do fľaše od vína, kde bola tá dezinfekcia. Fuj bože toto je snáď zlý sen?

Zrazu bola fľaša plná. Zatriasla ňou, aby sa tekutiny premiešali. Cez ruku si nič nedala. Proste nechala tú krv tiecť všade! Toto je zlé, čo sa deje? Schmatne fľašu a otočí sa na mňa. Na tvári má nepríjemný úškľabok. Toto nie je moja prababka! Už som si tým istá!

,,Čo si zač? " chcem vykríknuť, no hlas mi dovolí len zašepkať.

,,Túto starenu každú noc ovládnem. A ona si aj po tých rokoch stále myslí, že pije víno. Hahaha naivka." to stvorenie sa zasmialo ako z nejakého hororu. Bolo to telo mojej prababky, ale nie duša.

,,No čo moja, dáš si so mnou znova pohár vinka?" desivo sa to zasmialo a ja som cítila ako si ma tá sila berie. Nešlo tomu uniknúť. Áno, potrebuje mladé telo, pretože má viac sily a energie ako to staré. Celé tie roky som si myslela, že mám prababku, no mýlila som sa.

Už rozumiem tej vete ,,Kým ste mladí."