#1 Nepochopená duša

235 1 0
                                    

Aurel. Meno, ktoré keď vyslovil niekto z obyvateľov dediny, prešiel mu mráz po chrbte. Tento príbeh je už pomerne starý, no stále dosť desivý na to, aby stál za vyrozprávanie, tak ideme na to.

Bolo to pred približne 50-timi rokmi, keď v dedine panoval pokoj a kľud. Obyvatelia boli šťastní, pomáhali si a každý tu každého poznal. Skoro ako z filmu, čo? A samozrejme tu aj každý poznal Aurel, ktorú medzi seba nechceli prijať. Bola totiž svojská; nadávala, fajčila, obliekala sa vyzývavo, kašľala na školu, jednoducho nebola vhodná pre ich spoločnosť.

Rada bývala sama, čiže využila každú príležitosť, keď jej rodičia a starší brat odišli do práce a ona si mohla vychutnávať ten pocit samoty.

Mama jej vždy zakazovala chodiť do pivnice, dokonca aj pre zeleninu a vždy, keď odchádzala z domu, zamkla ju a kľúče schovala nevedno kam. Aurel to samozrejme lákalo a tak prehľadávala celý dom, až ich našla v starom glóbuse, ktorý slúžil len na okrasu.

Zbehla dole po schodoch a odomkla pivnicu. S nepríjemným, ba až desivým vŕzgotom sa dvere otvorili. Okamžite ju zavial chlad a odporný pach, ktorý pripomínal mŕtveho potkana. To ju ale neodradilo v preskúmávaní a rozhodla sa pokračovať. Rozosvietila si baterku, ktorú si so sebou vzala a pokračovala do hlbín pivnice. Cítila adrenalín, aký necítila nikdy predtým, hlavou jej vírili myšlieny plné nadávok a posmechov voči matke, ktorá jej sem zakazovala chodiť zdanlivo bez dôvodu.

Dostala sa až na koniec chodby, kde začula zvuk reťaze a okamžite sa mykla. Nemali totižto žiadne domáce zviera. Keď tam namierila svetlo z baterky, zarazila sa. Pred ňou stálo niečo, čo pripomínalo človeka i zviera zároveň. Malo to dlhé, čierne, špinavé vlasy, roztrhané oblečenie, ostré, žlté, zakrvavené zuby a celé biele oči.

Tvor sa rozbehol za ňou, no reťaz, ktorú mal okolo krku ho hodila späť. Aurel sa okamžite rozbehla späť do domu, pivnicu zamkla a utekala do izby ľutujúc, že sa tam šla pozrieť. Sadla si na zem a lapala po dychu. Nedokázala pochopiť prečo je to v jej dome. Prečo to tam jej rodina schováva? A čo to vôbec je?

Onedlho sa jej rodina vrátila domov a ona sa tvárila akoby o ničom nevedela, no v myšlienkach ju to stále sprevádzalo. Počas dňa sa všetko upokojilo a tak šla spokojne spať.

Počuli ste niekedy o čase 3:15? Je to čas, kedy sú duchovia najaktívnejší. A práve v tento čas jej zazvonil budík. Nerozumela tomu, pretože jej budík je nastavený na 6:15, nie 3:15. Keď natiahla ruku, aby vypla budík, už tam nejaká ruka bola. Okamžite sa posadila a hľadela do tmy. Srdce jej bilo ako splašené a dych nebola schopná upokojiť. Keď to zazrela, bolo už neskoro, netvor z pivnice sa na ňu vrhol a v momente ju roztrhal na kusy.

Ráno jej znetvorené telo našiel brat, ktorý okamžite zavolal na rodičov. Rodičia si z toho nič nerobili a pozostatky z jej tela zakopali na záhrade hneď vedľa ďalších dvoch hrobov.

Zjavne chcete vysvetlenie, nečudujem sa vám. Netvor bol ich prvorodené dieťa, ktoré sa narodilo s hrozným postihnutím a keďže nezapadalo do harmónie dediny, po narodení ho schovali do tmavej pivnice, kde ho pripútali na reťaz a nosili mu jedlo a vodu v miskách pre psa. Netvora pomenovali Natasha a bolo to dievča s chuťou do života, na ktorú nedostalo príležotosť. Keď mal netvor 7, narodil sa im zdravý chlapec, ktorý bol pre spoločnosť dokonalý a tak si ho nechali a vychovávali s láskou.

Keď mal netvor 12, narodilo sa im zdravé dievča menom Charlotte, ktoré si taktiež rozhodli nechať. Netvora večer zle uviazali a tak v noci vyliezol oknom a v posteli zavraždil Charlotte, pretože on chcel byť milovanou dcérkou. Rodičia Charlotte pochovali a snažili sa o ďalšie dieťa.

O rok na to sa im podarilo splodiť dievčatko Miu, ktorú hneď v deň pôrodu netvor opäť zavraždil. Rodičom neostávalo nič iné, než dievčatko pochovať a nechať to tak. Posledná sa však narodila Aurel a preto ju strážili, aj keď nezapadala do spoločnosti, pretože chceli mať zdravú dcérku a nie to monštrum, ktoré schovávali v pivnici 30 rokov. No a osud Aurel už je vám známy.

Tento príbeh sa prenáša z generácie na generáciu a strašia sa ním deti v nádeji, že je to len fikcia. Nikto ale nevie, že po smrti rodičov netvor ušiel a žije v lesoch blízko obydlí a vraždí každé dievča, pretože iba on môže byť správna dcérka! Netvor má dnes 83 rokov, no jeho telo je v stave 23 ročného človeka, preto sa predpokladá, že bude žiť ešte niekoľko storočí.

Už vám neprídu prechádzky lesom také príjemné, čo? Nebojte sa, vždy keď ste v lese, ide za vami, preto šuští lístie, preto je pri vás tak chladný vietor a občas ním zavanie nepríjemný zápach.

Creepypasty (Horror Stories)Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang