Nikdy by ma nenapadlo že sa toto stane. Nikdy som nerada riskovala a nevychádzala zo svojej komfortnej zóny, a to že nastupujem na novú školu je dosť veľká zmena pre mňa z ktorej nemám najväčšiu radosť. Bohužiaľ veci sa dejú.
Je posledný prázdninový týždeň a ja s rodičmi som na ceste do Rokfortu aby ma zaradil triediaci klobúk do fakulty. Nastupujem do 5. ročníka tým pádom že som prestúpila z inej čarodejníckej školy v Amerike nechceli to robiť zbytočne komplikované aby ma miešali s prvákmi tak to chceli spraviť takýmo spôsobom. Úprimne aj mi to vyhovuje nepotrebujem aby sa na mňa všetci pozerali na začiatku školského roku ako stojím s prvákmi.
"Vitajte" ozvalo sa hneď potom ako sme vkročili do riaditelne profesora Dumbleadora. Bola to veľká miestnosť s veľmi veľa obrazmi a knihami. Niekomu by sa aj mohlo zdať že tam je neporiadok ale osobne by som to nazvala organizovaný neporiadok, avšak najviac ma zaujal oranžovo červený vták pri stole kde sedel riaditeľ.
"Dobrý deň" s úsmevom odpovedal môj otec. Dal ruku na moje rameno na znamenie aby som išla bližšie.
"Ty musíš byť slečna Devina Avery"
Prikývla som hlavou na súhlas.
"To je fénix. Pekný je všakže."
Znovu som prikývla na súhlas.
"Dobre, tak dajme sa do toho" postavil sa z kresla a zamieril poličke po jeho pravici. Načiahol sa za hnedým a nie najnovším klobúkom. Napokon sním prišiel ku mne a položil mi ho na hlavu.
"Hmmm zaujímavé" neskutočne som sa zľakla keď klobúk začal rozprávať. Kdo má akože čakať že klobúk bude rozprávať?
"Vidím v tebe veľký potenciál a môžeme od teba čakať veľké veci. Si aj odvážna to áno ale nie až tak. Čo stebou spravím?"
Úprimne mi je jedno do akej koľaje ma zaradí, podľa mňa na tom nezáleží.
"Slizolin!"
"Tvoja fakulta je slizolin. Bude to ako tvoja rodina tuto v Rokforte. Určite si nájdeš veľa kamarátov." povedľa Dumbleadore a dal mi dole klobúk z hlavi.
Povedal nám ešte niake informácie ohľadne školy a zamierili sme domov.
"Devina zajtra by sme mohli zájsť do šikmej uličky ti kúpiť uniformu a učebnice."povedľa mi mama po príchode domou
"Mne je jedno" znudene som odpovedala
"Čo ti je?"
"To je jedno"
"Ako myslíš, za pol hodinu bude večera"
"Ok"
"Zlatíčko vstávaj" zobudila som sa na hlas mami ktorá na mňa z kuchyne kričala.
Nebol veľmi teplý deň tak som si obliekla biele tričko s dlhý rukávmi a zapravila som si ho do károvanej čierno bielo telovej sukne. Umyla som sa a spravila som si jemný make-up a zamierila som do kuchyne na raňajky
"Dobré ráno" ozvali sa rodičia naraz
"Dobré rano" odpovedala som s úsmevom. Dneska mám celkovo lepšiu náladu ako včera. Sadla som si za stôl kde som mala prípravné lievance s lesným ovocím.
"Tak o 10:00 by sme mohli vyraziť" mama povedala popri tom ako si nalievala kávu.
"Hej" s plnými ústami som odpovedala.
"Skontroluj si ešte tie kotlíky či nie su už zničené keď tak môžeme dokúpiť"
"Včera som sa pozerala a 2 potrebujem dokúpiť" a začala bežná rána konverzácia
"Šikmá ulička" vykríkla som a hodila hop šup prášok, a hneď som sa ocitla v šikmej uličke, a hneď po mne aj moji rodičia.
"Mohli by sme sa začať premiestňovať" poznamenal môj otec
"Aj ja si myslím aspoň by sme neboli celý od popola" súhlasila som
"Dobre ako prvé pôjdeme kúpiť učebnice" odbočila od témy mama. Ona je proti premiestňovaniu z niekeho určitého dôvodu ale keď sa jej na to spýtam nikdy odpoveď nedostanem. Zamierili sme k obchodu ktorý sa volal Flourish a Blotts je to obchod s knihami. Bolo tam celkom dosť ľudí. Moji rodičia si tam pozerali niake knihy a ja som hľadala knihy ktoré som mala na zozname.
Už mi chýba iba posledná kniha a to je kniha na herbológiu. Trvalo mi celkom dlho náist sekciu kde mali celkovo knihy o čarovných rastlinách. Nie je to síce až taký veľký obchod ale keď je tam človek po prvý krát nezdá sa to ale je ťažké tam niečo nájsť. Vtom som zbadala tú knihu čo som tak dlho hľadala tisíc magických rastlín. Stúpla som si na špičky a skúšala som ju dočiahnuť ale je až na vrhu poličky čož je dosť vysoko pre mňa. Už som si vyťahovala prútik s ktorým by som si ju podala ale vtom som si všimla že niekdo pri mne stojí a podáva mi ju.
"Ďakujem"povedela som a pozerala som sa na vysokého platinum blond chalana v čiernom hábite.
"Američanka?" s vážnou tvárou povedal. Vyzeralo že ma aj posudzoval. Akože má niečo proti Američanom alebo čo?
"Ako si vedel? " somozrejme som mu oplatila ten jeho pohľad.
"Prízvuk"
Iba som kývla hlavou na odpoveď.
Zrazu vidím ako ide za mnou mama "Oh super už si ju našla" pozrela sa na knižku
"Poď chcela by som ta z niekym zoznámiť" ako ma ťahala preč tak som sa ešte otočila a pozrela sa na toho blondatého chalana naše oči sa na sekundu stretli a vtom sa on otočil a odišiel tiež.
"Tak toto je rodina Weasley" pozrela som sa na nich hneď potom ako to mama dopovedala. Stáli tam traja ryšavý chalani a jedno ryšavé dievča s jejich rodičmi.
"Ahoj ja som Molly" povedala "toto je Ginny" pohľadom ukázala na ryšavé dievča. "Toto je Ron. Ste v tom istom ročníku" pozrela sa na toho najmenšieho z tých troch chalanov a usmiala sa na mňa. "A toto sú Fred a George" a pozrela sa na nich. Vyzerajú skoro rovnako z čoho som usúdila že sú dvojičky.
"Ahoj" povedali naraz dvojičky.
"Ahojte" odzdravila som ich.
Ginny a Ron sa zdali byť trochu hamblivejší než Fred a George.
Chvíľu sme sa tam s nimi zdržali a potom sme zamierili domov.
